.png)
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Téma nájomného bývania sa na Slovensku dostáva čoraz viac do centra pozornosti. Nielen z pohľadu dostupnosti pre ľudí, ale aj ako investičná príležitosť pre veľkých hráčov. Kým dopyt po nájomných bytoch rastie, otázkou zostáva, kto a za akých podmienok ich bude financovať? Aj o tom budeme hovoriť s Vladimírom Bakešom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom poisťovne Kooperativa a Jánom Pálenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, páni, dobrý deň, vitajte.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Dobrý deň.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, začneme vami, poďme sa pozrieť na aktuálnu situáciu na trhu s nájomným bývaním. Slovensko zaostáva nielen za Európskou úniou, ale teda celosvetovo v rámci Európskej únie 32 % ľudí žije v nájmoch. Čo sa týka napr. Nemecka, to sme už viackrát rozobrali v našom vysielaní, tam je to viac ako 53 %, ako je to v prípade Slovenska?
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Pokiaľ sa bavíme o Slovensku, môžme hovoriť že zhruba o desiatich percentách a tzn. ten nájomný sektor tvorí zhruba 10 % celkového bytového fondu a v tomto je zahrnuté komerčné nájomné bývanie, tak isto nájomné bývanie, tzv. sociálne, ktoré je podporené napr. Štátnym fondom rozvoja bývania alebo aj iné formy bývania, ktoré povedzme realizujú samosprávy. Takže tento podiel je veľmi nízky, tak, ako ste povedali, v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. A toto nám robí rôzne problémy, napr. aj s pracovnou mobilitou.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ja len upresním ešte tie dáta. Je to zhruba 7 % a miera neobsadenosti nájomných bytov na Slovensku zostáva nízka, na úrovni 4-7 %. Pán Bakeš, keď hovoríme o poisťovni, tak možno nie všetci diváci si to spájajú, že čo poisťovňa má s nájomným bývaním. Vy ste sa rozhodli vstupovať alebo teda vstúpiť do štátom podporovaného nájomného bývania, do tohto projektu, čo za tým vidíte, že idete podporovať to nájomné bývanie na Slovensku?
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
K tomuto kroku nás viedli desiatky rokov skúsenosti nášho zahraničného akcionára v Rakúsku, ktorý za viac ako 40 rokov investoval do výstavby viac ako 150 000 nájomných bytov, nielen vo Viedni, ale aj v iných krajských mestách Rakúska a keďže investovanie do nájomného bývania je v značnej miere spojené s dlhodobým investovaním, tak je to vhodná parketa pre dôchodkové fondy, poisťovacie spoločnosti, jednoducho subjekty, súkromné subjekty, ktoré pracujú s tzv. dlhými peniazmi, lebo naše investičné stratégie sa nezakladajú iba na krátkych a strednodobých investičných horizontoch, ale hovoríme o desiatkach rokoch, 25, 35 rokov +, takže preto aj Kooperatíva na Slovensku sa rozhodla vstúpiť do tohto projektu a v roku 2022, keď tento zákon bol schválený, podala žiadosť, aby sa stala ako prvou investičným partnerom Slovenskej republiky.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, ktoré skupiny obyvateľstva sú dnes najviac odkázané na to nájomné bývanie? Komu by to najviac pomohlo?
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
V prvom rade sú to mladí ľudia, títo majú mnoho bariér, akým spôsobom sa dostať k bývaniu, v prípade mladých ľudí je prioritne samozrejme kúpiť si byt. Toto je tradícia na Slovensku, pozerám sa po vlastnom byte a v ďalšom kroku zistím, že nemám dostatočne našetrené peniaze alebo k dispozícii financie na tzv. equitu, tzn. tých zhruba 20 % z hodnoty bytu, ďalšia vec je, nemám dostatočný príjem, aby som si mohol zobrať hypotéku, dnes je úplne bežné, že samožiadateľ, tzn. 1 človek, keď žiada hypotéku, jednoducho gro týchto samožiadateľov neprechádza a neni možné kúpiť si byt. Väčšinou sa spájajú, či sú to mladí manželia, mladí manželský tvar alebo mladí ľudia spoločne, čiže práve táto skupina ľudí je najviac odkázaná na nájomné bývanie a to nájomné bývanie dnes majú vlastne k dispozícii zatiaľ iba 1, a to je to komerčné nájomné bývanie. To je tu nejako rozvinuté. Tie ostatné formy, ako je forma Štátny fond rozvoja bývania, prípadne mestské, obecné nájomné bývanie, to sú tak malé čísla, že na toto dosiahne veľmi malý počet žiadateľov.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Páni, hovorí sa teraz o nedostupnosti bývania, najnedostupnejšie za ostatných 10, 12 rokov, 13, sú rôzne štatistiky, to, že sa teraz máme zameriavať na to nájomné bývanie, je len taký dočasný nejaký trend alebo taká dlhodobá stratégia aj poisťovní, aj celého toho systému, ako sa to vlastne nastavuje aj v zahraničí. Pán Bakeš.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ja súhlasím s tým, čo ste dali ako tú druhú alternatívu, že je to dlhodobý trend a ja verím tomu, že aj perspektívny. Ja sa vrátim len možno kúsok do histórie. Zoberme si, že takých 35, 45, 50 rokov dozadu bývali vo vlastnom iba vlastníci rodinných domov, byty vo vlastníctve súkromnom neexistovali, boli byty služobné, obecné, štátne, družstevné atď., ale tým, že v deväťdesiatych rokoch došlo k privatizácii bytového fondu, tak sa samozrejme všetci tí, ktorí bývali desiatky rokov v služobných a teda nájomných bytov, rozhodli za nízke peniaze investovať. Takže sa tá orientácia, tá atmosféra sa výrazne zmenila, toto pretrvalo teraz desiatky rokov, ale teraz prichádza vlastne tá fáza, kedy je potrebné, ako už bolo spomínané, pre tú mladú generáciu, ale možno aj pre dôchodcov, nemusí to byť iba pre mladú generáciu, aby sa vytvorila možnosť dlhodobého bývania, tá aj na dobu neurčitú v štandardnom nájomnom byte, ktorý vás odbremeňuje od tých vlastníckych povinností, ktoré máte, ktoré sú spojené s bytom, kto si málokto, málokto uvedomuje, okrem toho ste naozaj flexibilní, keď cestujete za prácou, keď potrebujete naozaj zmeniť pôsobenie, tak vás to vlastníctvo nehnuteľností neobmedzuje a nezaväzuje zostať tam, kde sú. My sme napríklad si robili prieskum a zistili sme medzi mladšou a stredne mladou generáciou v krajských mestách, aký by z ich strany bol potenciálny záujem bývať dlhodobo v nájomnom byte. A my sme boli prekvapení, že až 27 % opýtaných, bolo to nezávislou agentúrou robené, sa vyjadrilo, že si vedia veľmi jednoducho predstaviť bývať v nájomnom byte, takže aj to svedčí o tom, že ten trend tu nastáva. Okrem toho tie státisíce nám Slovákov mladších, stredne mladých Slovákov, ktorí pracujú dnes za hranicami Slovenska v rámci Európskej únie. Myslíte si, že vlastnia vlastné byty? Nevlastnia? Možno 1, 2 percentá z nich má vlastné byty, tie ceny, ktoré tam sú, im to neumožňujú, bývajú v nájomnom bývaní a keďže sem prichádzajú cez rok na nejakú dovolenku alebo prázdniny pozrieť rodičov alebo príbuzných, tak sa s takouto skúsenosťou z viere, že tam je to úplne bežne, takže aj takýmto nejakým ústnym podaním, skúsenosťami sa stále viac tento trend podporuje, naozaj záujem zo strany bežných obyvateľov na Slovensku bude narastať a my počítame, že tento trend preto bude naozaj veľmi dlhodobý.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, keď sa pozrieme na realitný trh a na to, ako sú teraz ceny vysoko, že stále rastú a mladí ľudia si nemôžu dovoliť tie hypotéky. Ceny úrokových, teda úrokové sadzby na hypotékach rastú. Je toto z pohľadu realitného trhu situácia, že jediné zachráni mladých ľudí a teda, aby sa dostali do vlastného bývania, nájomné bývanie?
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Nemyslím si, že to je všeliek. To, čo treba urobiť, je prijať viacero opatrení a v prvom rade treba umožniť akoby viaceré možnosti vytvoriť pre mladých ľudí a nielen pre mladých ľudí, pre ľudí, akým spôsobom získať bývanie. Tým chcem povedať, že máme tú možnosť kúpiť si byt, či to už je za vlastné zdroje, hypotéka, máme tu dnes štátom podporované nájomné bývanie, čo považujem za skvelý projekt opäť pre nejakú skupinu žiadateľov, mali by sme podporiť družstevné bývanie, ktoré tu roky bolo a bolo to úspešný projekt a napr. v blízkom Rakúsku, tak ako spomínal pán Bakeš, kde to nájomné bývanie je veľmi rozvinuté, družstevné bývanie má veľmi silnú tradíciu, ale vytvoriť aj povedzme komunitné bývanie a iné formy, aby si naozaj ľudia mohli vybrať, ktorá z týchto možností je pre nich najlepšou možnosťou aj z pohľadu ich príjmu a nejakým spôsobom aj ich nadstavenia do budúcna.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme, pán Bakeš, možno na, hovoríme aj o možno pozitívach toho nájomného bývania z vášho pohľadu, z toho legislatívneho trhového a pod. aké sú tam riziká z dlhodobého hľadiska?
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ako trhové riziko vnímame ako veľmi nízke, lebo na základe rôznych štatistických analýz dlhodobých vyplýva z toho fakt, že ceny nehnuteľností, lineárne alebo by som povedal, tak priemerne v nejakom horizonte 30-50 rokov každoročne stúpajú na hodnote o 4-5 %, tzn. že je to taký vhodný protiinflačný nástroj, takáto dlhodobá investícia do nehnuteľností, čo sa týka legislatívy, áno, tam ešte niektoré veci treba upraviť, aby hlavne tie povoľovacie procesy, aby boli rýchlejšie, aby boli adaptabilnejšie, aby sme nepracovali s 20 ročnými a ešte staršími rôznymi územnými plánmi, ktoré sa rôznymi výnimkami dopĺňajú, a už nevytvárajú ani nejaký homogénny komplex, takže v tomto smere aj tie povoľovacie procesy trošku sú dlhé. Ja verím tomu, že nový zákon by mohol tieto veci trošku zmeniť. Pripravujú sa ešte nejaké zmeny, aby sme v tomto naozaj mohli byť efektívny, lebo pre investora nie je veľmi zaujímavé investovať do pozemku, do projektu a potom čakať 7, 8 rokov na stavebné povolenie, to je nereálne, resp. to je taká stratová záležitosť, že to si málokto môže, ak vôbec má záujem si niečo také dovoliť. Čo sa týka tých rizík, ešte možno by som aj doplniť, čo sa hovorilo dnes, čo sa nám, čo sa nám deje, o populačnom vývoji na Slovensku sa už veľa porozprávalo. Slovensko starne a mnohí mladí ľudia odchádzajú, odchádzajú aj preto do zahraničia, lebo nemajú dostupnosť bývania, odchádzajú si, myslia, samozrejme, že za lepším, možno lepšia úroveň infraštruktúry, starostlivosti, ale to by som nechal bokom. Možno to nie je vždy úplne pravda, ale dnes je ten scenár taký, že mladý človek skončí školu a čo sa prvé môže obzerať, je nejaké bývanie a to, ak nechce zostať s rodičmi príliš dlho, to tiež nie je zdravé, ani z psychického hľadiska, je dobré, aby sa naozaj čo najskôr osamostatnil, ale môžete sa osamostatniť, keď idete do komerčných nájmov, ktoré majú naozaj vysoké ceny, nikto vám tam žiaden zamestnávateľ nedá príspevok na bývanie, tak, ako to v tomto systéme podporovaného nájomného bývania je. Preto mladí ľudia vo veku 33-35 rokov opúšťajú také to rodičovské hniezdo a potom sa nám naozaj vytvárajú alebo otvárajú nožnice, kedy rodiny si zakladajú mladí ľudia po tridsiatom piatom roku a to potom prináša samozrejme tie demografické riziká, takže to je taká trošku podpora aj preto, aby tí mladí ľudia sa dostali k dostupnému bývaniu, kvalitnému štandardu, či je to v takom kraji alebo onakom okrese, kde tento projekt sa bude rozvíjať.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Spomínali ste, akým spôsobom možno aj to, ten nový stavebný zákon a to všetko vplýva aj na ten rozvoj toho nájomného bývania. Pán Palenčiar, nadviažem tak plynulo na našu ďalšiu konferenciu, developerské projekty budúcnosti, kde je 1 panel vyslovene venovaný novému stavebnému zákonu a jeho dopadoch, predpokladám, že dopady aj vy z toho realitného a developerského sveta nevidíte ešte v súčasnosti nejaké výrazné. Budú také zásadné, že v najbližších mesiacoch a rokoch to ovplyvnia?
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
V prvom rade môžem povedať, že dobre predpokladáte, ešte tie pozitívne výsledky nevidíme, ale ten dôvod je objektívny. A úrady sa potrebovali oboznámiť a ľudia na úradoch sa potrebovali nejakým spôsobom zaučiť pracovať v novom systéme, s novým zákonom a prvé nejaké štatistiky budeme môcť pozerať niekedy ku koncu roku 2026. Všetci veríme, že tento zákon pomôže, že digitalizácia pomôže stransparentniť, urýchliť všetky procesy. A nakoniec aj OECD pred troma rokmi veľmi kriticky pozeralo na Slovensko a stále pozera z pohľadu dlhodobých povoľovacích procesov, že to je 1 zo základných faktorov, ktoré majú negatívny dopad práve na zlú dostupnosť bývania, na vysoké ceny nehnuteľností. Ale má to dopad aj na komerčné nehnuteľnosti, na firmy, ktoré tu chcú investovať na Slovensku. Zvažujú aj túto tému, a to je tá dlhodobo z povoľovacích procesov. Nehovorím ešte o podpore infraštruktúry, napojenia na siete cestných komunikácií, ktoré takisto zaostávajú na Slovensku oproti iným okolitým krajinám. Všetci vítame nový stavebný zákon, samozrejme ten stavebný zákon prešiel nejakým vývojom, pred pár rokmi sa hovorilo o tom, že stavebné úrady pôjdu priamo pod gesciu štátu, tá situácia sa zmenila. Ostali v rámci samosprávy. Uvidíme, či táto zmena nebude mať negatívny dopad na ďalšie fungovanie zákona, ale držíme si palce všetci, ktorí sú zúčastnení na trhu, že naozaj toto pomôže stavebníctvu, developingu, ale aj rozvoju povedzme toho rezidenčného, rezidenčných nehnuteľností.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Tak držíme si palce už niekoľko rokov, ale to asi nestačí úplne. Keď sa pozriem spätne. Pred pár týždňami tu bola aj veľká konferencia medzinárodná na Slovensku o nájomnom, štátom podpornom nájomnom bývaní, kde my sme ukazovali Českej republike, ako sa to robí, Česká republika je ešte v tomto mierne za nami v tomto prípade, ale zase boli tam príklady z iných krajín a teda hlavne sa dáva do popredia Rakúsko a Nemecko, ten model, ktorý je tak nastavený už dlhé roky, čo nám chýba, aby sme sa aspoň nejakým spôsobom dostali na ich úroveň? Pán Bakeš.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Je pravda, že i keď sme podpisovali zmluvy so Slovenskou republikou, s vládou Slovenskej republiky koncom roka 2022, začiatkom roku 2023, vyvstala tam ešte povinnosť si nechať overiť tieto investičné zmluvy o investičnom partnerstve na úrovni Európskej komisie, ten proces bol dlhodobý a naozaj až koncom roku 2024 sa teda podarilo vláde a našim zástupcom pri Európskej komisii vyrokovať stanovisko Európskej komisie, že ten model, ako je u nás nastavený, tak spĺňa kritériá na podporu, ktorú vlastne ten zákon ukazuje alebo teda umožňuje stavať s nižšou DPH, prevádzkovať agentúru, ktorá vyberá nájomcov a takisto aj tú podporu zo strany zamestnávateľa, tzv. ten zamestnávateľský príspevok, to boli 3 základné témy, na ktoré sa na jar 2023 slovenská vláda pýtala Európskej komisie. Trvalo to teda až rok a pol, čo bola trošku taká natiahnutá doba z nášho pohľadu, ale dobre, toto máme. Odvtedy sa ešte aj v minulom roku 2025 urobili nejaké, nejaké zmeny, nejaké adaptovanie potrieb, ktoré vyplynuli z toho, že to je celkom nový zákon a samozrejme, aj investori prinášali ešte nejaké rôzne návrhy, čo by sa mohlo v rámci vládnych nariadení, čo by sa mohlo upraviť. Dnes sme, ja trúfam povedať, že na 98, 7 % sme už nastavení tak, že by to teda mohlo fungovať. Tá zmena stavebného zákona prišla, bola nutná, ale treba povedať, že prišla v najvhodnejšej dobe ešte, pretože mnoho projektov z minulosti ešte išlo na báze starého stavebného zákona a to nové, čo sa prihlasovalo, tak išlo, tie skúsenosti sú zatiaľ veľmi slabé, pretože tých nových projektov v minulom roku vzniklo asi najmenej za posledných 20 rokov, to sme, to sme tiež počuli, čo sa týka rozostavanosti alebo týchto povolovacích projektov, projektov, ktoré povoľujú výstavbu, bolo minulý rok absolútne minimálne, ale tiež sme v tomto optimisti, taký reálny optimisti, že sa to naozaj rozbehne ruka v ruke ten verejný a súkromný záujem a bude fungovať, bude to spolupracovať a spoločnou možno aj nejakou takou nazveme osvetou, aby si to všetci tí záujemcovia, ktorí o tieto bývanie majú záujem, uvedomili, o čom vlastne v tom projekte ide. Ten očakávaný záujem určite bude narastať.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ja teda ešte vyberiem jednu takú zaujímavú otázku od našich divákov, ktorí k téme posielali naozaj od konferencie a teda ešte aj z konferencie veľa otázok, akú úlohu by mali zohrávať realitné kancelárie, konkrétne pri rozvoji nájomného bývania, aby sa to zlepšilo práve vďaka realitným kanceláriám?
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Ja si myslím, že realitné kancelárie majú, môžu mať veľký vplyv na správanie svojich klientov, práve keď tí mladí ľudia, ktorých som spomínal, prichádzajú do realitnych kancelárií informovať sa o ponuke bytov, majú záujem povedzme kúpiť si byt, debatovať s nimi aj o možnosti nájmu. To je to, čo dnes ja s mojimi kolegami, keď chodíme prednášať na vysoké školy, debatujeme so študentami, tí na 80 % majú záujem si okamžite kúpiť byt, lebo to je dobrá investícia, keď sa začíname pýtať na to, že či sú si istí, čo vlastne čakajú od bývania, či naozaj v tom mieste chcú žiť, či je to len nejaké prechodné bydlisko, tak postupne sa dostávame k tomu, že začínajú uvažovať aj o nájme ako o riešení, počas ktorého si vedia povedať, čo budú ich hlavné preferencie na bývanie, kde, v akej lokalite, či chcú bývať v kľude, pri lese, či to bude Bratislava, Žilina, Košice, Brezno, tzn. aby to prvé bývanie bolo to zoznamovacie a ak si povedia, že finálne, naozaj sme sa už rozhodli kúpiť, až v ďalšom kroku pristúpiť ku kúpe nehnuteľnosti, a má to veľký vplyv, ako som spomenul v úvode relácie, na pracovnú mobilitu. Oveľa ľahšie sa rozhodujú meniť si pracovné miesto v rámci Slovenska a toto má samozrejme aj vplyv na celkové hospodárstvo.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Bakeš, rozprávame sa o podpore nájomného bývania do budúcnosti, len o hlavnom meste, a teda prioritu bude mať Bratislava?
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Áno, čiastočne máte pravdu, v Bratislave sme dospeli k takým dátam, že tu je najväčší dopyt po nájomnom, dlhodobom nájomnom bývaní, denne do Bratislavy dochádza 100-150 000 občanov z mimo bratislavských okresov a z periférií, ktoré teda dochádza do Bratislavy za prácou. Okrem toho študujú tu desiatky tisíc študentov, ktorí tak možno len na 50 % sú uspokojení internátnym bývaním, takže ten najväčší záujem logicky aj z našej strany sa bude orientovať na Bratislavu, ale nebude to znamenať, že 95 % Bratislava, 5 % zvyšok Slovenska, naopak, my sme prvé naše komerčné projekty zrealizovali mimo Bratislavy. Prvý bol v Košiciach s veľkým úspechom za pár týždňov sme ho v úvodzovkách „vyprenajímali“ a prenajímame ho na 98-100 percentnú obsadenosť. Ďalší projekt Trnava. Tak isto to isté platí a vlastne ten prvý projekt, ktorý sme otvorili v Bratislave, teda minulý rok, tam je záujem, ale čakáme trochu na vlastne tie schvaľovacie procesy zo strany výberu nájomcov. A práve v týchto dňoch agentúra dáva už do praxe aj automatizovaný systém výberu záujemcov, tzv. ten záväzný záujem nájomcov, ktorí teraz sa môžu prihlásiť a budú spĺňať kritériá, to doteraz prebiehalo viac menej manuálne a trvalo to veľmi, veľmi dlhú dobu, preto máme ten projekt zatiaľ obsadený na menej ako 50 %, ale týmto týždňom sa spúšťa teda už aj do praxe, ako som hovoril, tento systém záväzného záujmu, čo by ešte mohlo pomôcť. Pýtali ste sa na to, pani redaktorka, hovoríte o infraštruktúre, ktorá s tým súvisí, lebo keď niečo budujete na zelenej lúke, tak tam potrebujete doviezť vodu, elektrinu, odpadové hospodárstvo a to celé, čo s tým súvisí, v zahraničí to funguje tak, že keď prídete s projektom, tak si tá miestna samospráva zavolá vodárov, zavolá si energetikov, zavolá si cestárov a povie, tu je projekt, ktorý prišiel investor záväzne teda predstaviť a vy donesiete, vy dovediete vodu, vy elektrinu, vy cesty a tak ďalej. U nás to funguje zatiaľ tak, že to všetko navalia na investorov a musíte stavať plyn, plynovody, musíte stavať vodovody, kanalizáciu, musíte stavať križovatky, cesty, všetko na vás dajú a ešte si od vás vypýtajú nejaký príspevok na bývanie alebo na rozvoj mesta. Úplne opačne sa to u nás vníma, jednoducho u nás od tých investorov čaká, že vystavajú všetko a všetko, čo s tým súvisí a potom to ešte musia zadarmo odovzdať do správy, vo veľkej väčšine prípadov práve tým prevádzkovateľom však vznikajú odberatelia, vznikajú ďalšie prílevy investícií, čo budú alebo teda príjmov do elektrární, do vodární, do plynární, cestárom, naopak, tuna to musíte zaplatiť vy. Takže aj týmto prístup zo strany prevádzkovateľov takýchto infraštruktúrnych sietí je treba tiež zmeniť tak, ako to funguje v Rakúsku a Nemecko, na ktoré všetci vzhliadame, že ako sa tam kvalitne žije, tak poďme aj podnikať podľa toho systému, ako je to tam.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, ešte teda na záver aj z vášho pohľadu, kde je najväčší potenciál možno rozvoja toho nájomného bývania v rámci možno krajských miest a zároveň, či sa možno bude aj meniť taká tá pozícia toho nájomníka, že si budú viacej vyberať podľa kvality služieb, podľa kvality toho celkového projektu, či aj toto nie je privátne, ale aj v tom štátom podporovaného nájomného bývania, či na to budú ľudia reflektovať.
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Demografia už ako bolo povedané, je neúprosná a tak isto developeri sa musia na ňu pozerať a vnímať ju. Ja tvrdím, že dnes Bratislava, Košice, ale aj okresné, aj ostatné krajské mestá majú budúcnosť z pohľadu nájomného bývania. V podstate všetky mestá, kde je silná zamestnanosť, kde sa sťahujú ľudia za prácou, študenti za štúdiom, treba samozrejme vnímať, aká je absorpcia toho ktorého trhu, z pohľadu konkurencie my to dnes vidíme pri predaji bytov, že v posledných rokoch veľmi sa zvýšila kvalita projektov, ktoré sa odovzdávajú, ktoré sa umiestňujú na trhu a naozaj klienti si majú možnosť vybrať. Dnes je úplne bežné, že developeri ponúkajú kvalitné dispozície, dobrý štandard, kvalitné komunitné priestory, jednoducho týmto spôsobom pôjde aj nájomný sektor, len najprv ho musíme rozbehnúť, najprv musia prísť firmy, ako je napr. Kooperatíva, čo som veľmi rád, že je tu veľmi silný partner, ktorý môže umiestniť tisíce bytov na Slovensku, nie desiatky a stovky a toto je veľmi dôležité, aby štát pomohol zmeniť ten naratív, ktorý dnes je, že developer je nepriateľ štátu a bývania ľudí. To je nezmysel, to je nezmysel, to nefunguje nikde, naopak, musí byť absolútna spolupráca medzi štátom, samospráv a developerom, len takto môžme pomôcť, zlepšiť dostupnosť bývania na Slovensku.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a ste mi nahrali a o tom, či je nepriateľ štátom práve štátu práve developer, budeme sa rozprávať na našej konferencii developerské projekty budúcnosti 14. mája. Páni, ďakujem veľmi pekne za rozhovor, mojimi hosťami boli Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, generálny riaditeľ poisťovne Koopetiva.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ďakujem pekne.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
A Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.
Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Ďakujem za pozvanie.
Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Rozhovor a celú reláciu nájdete aj v archíve na webe TA3.com: https://www.ta3.com/relacia/1045441/kriza-dostupnosti-byvania-nabera-na-sile
Zdroj: TA3
Relácia: 18:00 Investujeme
