Sú opatrenia v novom návrhu stavebnej legislatívy dostatočné? Čo by ste navrhovali vy?

Milan Muška, výkonný podpredseda, Združenie miest a obcí Slovenska

V novej legislatíve sa vypúšťa zložité územné konanie. Zdanlivo to skracuje celý proces. Treba však rozlíšiť, o aké skrátenie ide. Ak to posúdime na strane verejnej správy, doby sa skrátia, či však dôjde k celkovému skráteniu doby počítanej od vzniku zámeru stavebníka realizovať stavbu, až po jej skolaudovanie, bude to platiť len pri jednoduchých stavbách. Pri zložitejších to preukáže až aplikačná prax, ktorá môže ukázať aj to, že predlžovanie lehôt nespôsobovali prevažne úradníci stavebných úradov, ale napríklad nevyjasnené vlastnícke vzťahy, stanoviská sieťových odvetví, účastníci konania či technické nezrovnalosti. Aj toto by sa malo posudzovať dôkladnejšie pri novej legislatíve aj pri ladení vykonávacích predpisov. Aj preto ZMOS na hospodárskej rade podporil filozofiu zákona, ale pre nedoriešený počet stavebných obvodov aj financie vyslovil k návrhu nesúhlas.

Tomáš Malatinský, prezident, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

Návrh zákona vychádza z novej koncepcie a filozofie priebehu staveného konania. Sme toho názoru, že nové inštitúty zakotvené v návrhu, napríklad v podobe územného stanoviska vydávaného obcou, odsúhlasenia stavebného zámeru, stavebného súhlasu a zmeny stavebného súhlasu, majú potenciál, aby vniesli dynamiku do stavebného konania v porovnaní s dnešným stavebným zákonom. Pri návrhoch na zlepšenie by samotné konanie mohlo byť ešte urýchlené úpravou: 1. podmienok doručovania tak, aby sa všetky oznámenia v konaní doručovali účastníkom konania – bez ohľadu na ich počet – len prostredníctvom verejnej vyhlášky zverejnenej na webovom sídle stavebného úradu, 2. podmienok vedenia agendy na stavebných úradoch tak, aby sa vylúčila duplicita vedenia podaní v listinnej forme a po ich prevode aj v e-forme, ak ide o podania doručené len v listinnej podobe.

Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia, VÚC Banská Bystrica

K návrhu zákona o územnom plánovaní mal náš kraj pripomienky najmä v oblasti kompetencií kraja ako orgánu územného plánovania a zároveň obstarávateľa územného plánu regiónu. Požadovali sme, aby mali kraje kompetenciu preskúmať súlad zadania, ako aj smernice pre zmeny a doplnky k návrhu územných plánov obcí s územnými plánmi regiónov, keďže tie sú obstarávateľmi územných plánov regiónov a majú o nich najväčšiu znalosť. Kraj tiež žiadal – pred schválením územného plánu obcou – ponechať krajom samosprávnu kompetenciu pri posúdení súladu územných plánov obcí s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, ktorou je územný plán regiónu. A nie prenechať ju okresnému úradu v sídle kraja. Požadovali sme aj upraviť paragraf ohľadne vyhlásenia a trvania stavebnej uzávery.

Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ, Inštitút urbánneho rozvoja

Výrazné zmeny prináša najmä zákon o výstavbe. Zásada, že jedna stavba má mať len jedno konanie, by mala v praxi zrýchliť povoľovania, najmä s ohľadom na časté obštrukcie. Zákon zavádza jasné lehoty a postupy, ak sa nedodržia. Reaguje aj na dlhoročné skúsenosti z praxe doterajšieho zákona. Sklamaním je ponechanie stavebných úradov, ako preneseného výkonu štátnej správy, na obciach. Zákon sa od začiatku pripravoval s tým, že obciam ostane územné plánovanie, a povoľovanie výstavby sa vráti pod štát. Obce by sa tak mohli naplno venovať plánovaniu rozvoja územia a stavebný úrad by aj so zohľadnením územného stanoviska obce povoľoval výstavbu. Podotýkam tiež, že vrátenie stavebných úradov obciam v navrhovanej legislatíve bolo zapracované až v pripomienkovom konaní. Žiaľ, ostatné pripomienkujúce subjekty sa už k tejto zásadnej zmene nemohli vyjadriť.

Zuzana Jakabíková, generálny sekretár, Národná asociácia realitných kancelárií

V Bratislave je stále najväčší problém dĺžka vybavovania stavebných povolení, a to vo fáze územného povoľovania na magistráte. Taktiež pripomienkovanie stavebných konaní “občanom S” z istého občianskeho združenia… Čiže možno nie je ani tak chyba v zákone ako v tom, že sa, žiaľ, nedodržiavajú lehoty na úradoch na vydanie rozhodnutí, čím sa čas od plánu k stavbe neúmerne naťahuje. Bolo to zdokumentované aj v správe Doing business Svetovej banky, kde je Slovensko na 42. priečke zo 190. Ale napríklad v bode vybavovanie stavebných povolení sme až na 143. mieste (v správe v roku 2019), kde sa v hodnotení berie do úvahy priemerná dĺžka doby potrebnej na realizáciu stavebného zámeru. Na jednej strane sa teda zákon nedodržiava, na druhej strane sa absurdne dodržiava, ak ide o pripomienkové konanie pri namietaní vydaných rozhodnutí.

Ján Jakubov, člen predstavenstva, Slovenská komora stavebných inžinierov

Schvaľovací proces takzvaných veľkých stavieb pozostáva z vydaní a správoplatnení dvoch rozhodnutí: územného rozhodnutia (rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby) a stavebného povolenia (rozhodnutie o povolení realizácie stavby). Vzhľadom na zastaranosť a neaktuálnosť súčasných zákonov pre povoľovanie stavieb si však obce a mestá a stavebné úrady prispôsobujú stavebné zákony a príslušné novely rôzne. Nemajú jednotnú metodiku na výkon svojej činnosti v praxi. Takže často dochádza k predlžovaniu týchto procesov, pričom sa ani nezohľadnia všetky vstupy a vyjadrenia podstatné pre vydanie rozhodnutia, či už územného či stavebného, alebo, naopak, dochádza k vyžiadaniu podkladov nad rámec potreby príslušného stavebného úradu. To často spôsobuje prieťahy najmä pri stavebnom konaní, keď sa územné konanie dôkladne nepripravilo a nepreskúmalo. (RUN, KOK).

[HN; 205/2019; 23/10/2019; s.: 15; RUN, KOK ; Zaradenie: EXPERT]