.png)
Ivan Tománek, moderátor
Stavebná produkcia v júni rástla najrýchlejšie od začiatku roka 2023. Po očistení o infláciu sa zvýšila medziročne o viac ako 9 % a jej objem prvý raz v tomto roku presiahol 700.000.000 eur. Situáciu na realitnom trhu si bližšie okomentujeme s prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, Jánom Palenčárom. Pekný deň prajem.
Ján Palenčár, prezident NARKS
Dobrý deň.
Ivan Tománek, moderátor
Stavebníctvo ako segment hospodárstva bol po väčšinu minulého roka v červených číslach. Sú tieto júnové výsledky možno náznakom nejakej zmeny tohto trendu?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo/ Pokiaľ sa pozrieme na vývoj v stavebníctve cez prizmu realitného trhu a vývoj na realitného trhu, tak môžem povedať, že naozaj práve v roku 2025 sa naštartovalo množstvo projektov, ktoré boli pribrzdené v priebehu rokov 2023 a 2024 a dnes to vidíme aj v reálnych číslach, v štatistike, že sa jednoducho stavebná produkcia zvyšuje.
Ivan Tománek, moderátor
Od tohto roka nadobudla účinnosť po niekoľkých dekádach nová stavebná legislatíva, cítite jej dopady na trhu?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo/ Čo sa týka novej stavebnej legislatívy, v každom prípade sme radi, že prišla, že sa starý stavebný zákon zmenil. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je len niekoľko mesiacov v praxi nová stavebná legislatíva, čiže dnes ešte reálne výsledky nevidíme. Predpokladám, že nejaké zásadné hodnotenie budeme môcť realizovať v polke roku 2026.
Ivan Tománek, moderátor
/Ilustračné zábery/ Úpravami prešla aj tzv. EIA, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie, zároveň minister životného prostredia spolu so zamestnávateľskými zväzmi našli zhodu na jej ďalšej úprave. Jednou zo zmien by mohlo byť napr. to, že by sa nemali zohľadňovať stanoviská, ktoré prichádzajú po termíne. Ako veľmi je zdĺhavý tento proces momentálne a ako to vplýva na výstavbu na Slovensku?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Ilustračné zábery/ Pokiaľ sa pozrieme práve na proces EIA, tak práve proces EIA je jeden z tých procesov, ktoré veľmi spomaľujú vývoj v oblasti realitného trhu, treba si uvedomiť, že aj samotný proces bol často zneužívaný a spomaľoval samotnú prípravu projektu o niekoľko mesiacov, čiže nielen čas, ale sú to samozrejme aj v tom peňažnom zhodnotení obrovské sumy. Dnes prišlo k zmene, ktorú takisto vítame. Veríme, že touto zmenou nebudú dotknuté, či už organizácie, resp. občania, aby sa mohli k výstavbe vo svojom okolí vyjadriť. Na druhej strane však zneužívanie tohto systému veľmi negatívne vplývalo na vývoj na realitnom trhu, na vývoj hospodárstva, čo nakoniec označila aj OECD ako veľký problém na Slovensku.
Ivan Tománek, moderátor
Asi sa zhodneme, že dopyt výrazne prevyšuje ponuku, to je stav, ktorý evidujeme už teda dlhodobo. Ja si pomôžem štatistikou a správou NBS, ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku medzi štvrťrokmi o takmer 3 %, medziročne však až o takmer 13 %, v prepočte na eurá ide o medzi štvrťročný nárast 77 eur za meter štvorcový. Kedy podľa vás dosiahneme cenový strop?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo; Ilustračné zábery/ Pokiaľ sa pozrieme, čo má zásadný vplyv na vývoj cien, tak je to predovšetkým dopyt na Slovensku dnes naozaj extrémny, Slováci majú záujem si kúpiť vlastné nehnuteľnosti a k tomuto stavu pozitívne prispieva aj vývoj na trhu hypoték, tzn. banky priebežne znižujú úrokové sadzby a tak isto prístup k hypotékam má zrazu väčšie množstvo Slovákov. Pokiaľ by sme mali povedať, že kedy sa cena zastaví alebo kedy sa tento vývoj zastaví, museli by sme sa pozrieť na to, kedy sa spomalí dopyt, kedy začne sa menej kupovať, tzn. dnes tu máme nevyvážený stav medzi veľkým dopytom a malou ponukou a práve túto tlačí ceny nahor.
Ivan Tománek, moderátor
Z tých vašich dát, ktoré máte k dispozícii, o ktoré typy nehnuteľností je momentálne najväčší záujem?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo; Ilustračné zábery/ Tradične sú to dvoj a trojizbové byty, sú to nehnuteľnosti vhodné pre vlastnú potrebu, ale aj ako investičný nástroj, čiže práve o tieto druhy nehnuteľností v rámci všetkých regiónov Slovenska majú Slováci najväčší záujem.
Ivan Tománek, moderátor
Ponuka teda nestíha za dopytom. Bola by preto možno riešením masívnejšia podpora nájomného bývania?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo; Ilustračné zábery/ Pokiaľ by sme sa pozreli, aké kroky by mal štát urobiť pre to, aby sa pomohlo tomuto stavu, tak to je sumár opatrení a týmto problémom nie je len Slovensko, sa týmto zaoberá, zaoberajú sa s tým väčšina krajín Európskej únie, nakoniec aj Európska komisia si zobrala dostupnosť bývania ako jeden z najväčších problémov Európskej únie. Takže áno, nájomné bývanie je jedna z tých tém, ale máme tu ďalšie, tzn. povoľovacie procesy, ku ktorými nejakým spôsobom sa snaží štát prispieť zrýchlenými procesmi, ale aj napr. nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý je často zanedbávaný a nevyužívaný. Takže týchto množstvo opatrení by malo prispieť k tomu, aby bolo na trhu väčšie množstvo bytov a týmto by sa byty stali dostupnejšie.
Ivan Tománek, moderátor
Vláda tento rok ohlásila štart projektu štátom podporovaného nájomného bývania a zároveň niektoré mestá si budujú nájomné byty po tej svojej vlastnej linke. Kto je z vášho pohľadu odborníka úspešnejšie v tejto aktivite?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo; Ilustračné zábery/ Pokiaľ sa pozrieme na jednoduché porovnanie, tak samozrejme samosprávy dodnes postavili oveľa väčšie množstvo bytov, ale ja by som nevytváral nejakú súťaž medzi samosprávou a štátom, tu by naozaj malo prísť k stopercentnej spolupráci medzi štátom a samosprávami. Samosprávy z pohľadu toho, že vedia, kto a v akom množstve má záujem v ich regióne o byty a štát by mal prispieť legislatívnym rámcom na podporu výstavby povedzme aj obecných nájomných bytov a jedno z tých zmien, ktorá by mala prísť, je aj zmena DPH v oblasti tých bytov, ktoré sa stavajú s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, kde vieme, že byty cez ŠFRB majú DPH 23 %, naopak byty, ktoré sú stavané v rámci zákona o štátnej podpore nájomného bývania, majú len 5 % DPH-čku. Aj toto je nevyrovnanosť a vytvára to taký zlý vzťah alebo taký konkurenčný boj medzi samosprávam a štátom a toto nepovažujem za správne.
Ivan Tománek, moderátor
Aké sú možno skúsenosti s nájomným bývaním v zahraničí? Načrieme aj napr. k našim susedom a tým najbližším, do Českej republiky a do Rakúska.
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo/ Pokiaľ sa pozrieme do Českej republiky, tam má podobnú situáciu s nájomným sektorom ako na Slovensku, tzn. že historicky prišlo po roku 1989 aj v Čechách k privatizácii Štátneho bytového fondu, na druhej strane väčšie množstvo družstiev ostalo fungovať v Čechách, tzn. majú v Čechách väčšie množstvo nájomných bytov, ale tá situácia nie je veľmi rozdielna v porovnaní so Slovenskom. Pokiaľ sa pozrieme na Rakúsko, tak Rakúsko je veľmi špecifické v tom, že veľkú časť sektorov bývania tvoria práve nájomné byty a tu sú veľmi aktívne práve samosprávy, ktoré majú vo vlastníctve byty, ktoré dávajú k dispozícii v rámci dlhodobých nájomných vzťahov nájomcom, svojim obyvateľom a títo využívajú tieto byty celoživotne, čo je veľký rozdiel oproti Slovensku a Česku, kde nájomný sektor alebo nájomné byty sa využívajú len na krátku dobu.
Ivan Tománek, moderátor
Štát má momentálne podľa premiéra Roberta Fica podpísané s investormi na výstavbu bytov 3 investičné zmluvy. Koľko očakávate, že tieto projekty prinesú nájomných bytov do systému?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo/ Pokiaľ by sme sa bavili o tom, že v súčasnosti je to zhruba 2000 bytov, ktoré sú podpísané, ale viac menej len deklaratívne a kedy sa postavia, v akých lokalitách presne a v akom čase, to uvidíme, ale v každom prípade štátom podporované nájomné bývanie je dobrý projekt, ale má to byť len jeden z tých nástrojov, ktoré som spomenul, ktoré majú pomôcť k zlepšeniu dostupnosti bývania na Slovensku, tu by štát, tu teraz štát začal, mal by pokračovať v ďalších nástrojoch, aby sa pomohlo Slovákom dostať sa k bývaniu.
Ivan Tománek, moderátor
Drvivá väčšina obyvateľov býva vo vlastnom a chce bývať vo vlastnom, pričom vo vyspelých krajinách je úplne bežné spomínané nájomné bývanie. Čím si vysvetľujete takéto spotrebiteľské správanie Slovákov?
Ján Palenčár, prezident NARKS
/Naživo; Ilustračné zábery/ To, čo som spomenul, Slováci po roku 1989 sa dostali veľmi lacno k svojmu vlastnému bývaniu, keďže došlo k privatizácii Štátneho bytového fondu a len pre príklad uvediem trojizbový byt v bratislavskej Petržalke v tej dobe povedzme 20-ročný, si mohol jeho nájomca odkúpiť zhruba za 500 eur od štátu, čiže toto naozaj nebol predaj, to bola privatizácia Štátneho bytového fondu a v podstate vo veľmi krátkej dobe sa státisíce Slovákov, milióny Slovákov stali vlastníkmi nehnuteľností, čiže tu je nejaký sentiment k vlastneniu nehnuteľnosti. Na druhej strane, keď si uvedomíme, že na Slovensku chýba legislatíva, ktorá by chránila nájomcu, aby vedel si predstaviť, že bude celý život bývať v nájomnom byte, aby nebol pod tlakom toho, že bude mu vypovedaná nájomná zmluva, pokiaľ 1, 2, resp. 3 mesiace nezaplatí nájom kvôli objektívnym príčinám, čiže aj problém s legislatívou je na Slovensku, aby si Slováci povedali, že nájomné bývanie je vhodnou alternatívou na celý život. A ďalší problém je v podstate ekonomický pohľad, tzn. keď si pozrieme, že stále, keď si budem 30 rokov platiť hypotéku, ten byt je môj, pokiaľ si rovnakú sumu budem platiť ako nájom, tak po 30 rokov mi nič neostáva a je teraz otázka, čo je výhodnejšie a keď si povieme, tak naozaj je výhodnejšie, že ten majetok po 30 rokoch je vo vlastníctve.
Ivan Tománek, moderátor
To bol Ján Palenčár, ďakujeme za rozhovor.
Ján Palenčár, prezident NARKS
Ďakujem pekne.
Zdroj: RTVS :24
Slovenská televízia a rozhlas | Relácia: 16:30 Ekonomika :24
