Schválené nájmy a lex korona

Hana Džurná, moderátorka:

“A v štúdiu vítam Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Pekný večer.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Pekný večer.”

Hana Džurná:

“Janu Kiššovú, poradkyňu pre krízové opatrenia na ministerstve hospodárstva. Dobrý večer.”

Jana Kiššová, poradkyňa pre krízové opatrenia ministerstva hospodárstva:

“Dobrý večer prajem.”

Hana Džurná:

“A Rastislava Machunku, viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Dobrý večer.”

Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR:

“Dobrý večer prajem.”

Hana Džurná:

“Tak parlament schválil tú pomoc podnikateľom, čo sa týka nájmov. Bolo to veľmi dlho diskutovaná téma. Konečne sa to podarilo. Pani Kiššová, povedzme si teraz, kto má nárok na príspevok. Či to sú len prevádzky, ktoré museli byť z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva zatvorené, alebo aj tým, ktorým napríklad iba poklesli tržby?”

Jana Kiššová:

“Toto opatrenie je pripravené naozaj len pre prevádzky, ktoré boli niektorým z opatrení zatvorené, alebo ktoré nemohli svoje služby poskytovať, pretože tam, kde ich poskytovali, tak tie prevádzky boli zatvorené. Takže sú to tieto konkrétne prevádzky a sú ohraničené naozaj tým obdobím, kedy platilo v ich prípade to jednotlivé opatrenie.”

Hana Džurná:

“Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov, dotáciu bude môcť čerpať aj právnická osoba, ktorá nie je podnikateľským subjektom. Ide o prípady napríklad občianske združenie, nezisková organizácia, alebo sa to týka aj tých, ktorých sa dotklo to, že školy a školské zariadenia museli byť zatvorené, ale napríklad aj parkovísk a trhových miest. Čo sa týka toho modelu, tak základný model je, že o koľko prenajímateľ z nájmu zľaví, tak toľko prispeje štát. čiže ak zľavil dvadsať percent, dvadsať percent prispeje štát. a nájomca potom zaplatí ten zvyšok a bude mať tú splátku rozdelenú na štyri roky. A pri štátnych a verejnoprávnych inštitúciách je to tak, že musí povinne poskytnúť päťdesiatpercentnú zľavu. Prečo sa to takto zaviedlo?”

Jana Kiššová:

“My sme sa snažili vytvoriť také podmienky poskytnutia týchto dotácií, aby sme naozaj pokryli všetky potreby všetkých zatvorených prevádzok. Možno aj preto nám tam nedopatrením vypadli neziskové organizácie, ktoré sme tam cez tento poslanecký pozmeňujúci návrh dostali. Áno, je to preto, lebo sme naozaj chceli pokryť celú túto šírku. A v tej šírke prenajímateľov sú aj inštitúcie, ktoré sú v štátnej správe, alebo sú v pôsobnosti miest a obcí.

Čo sa týka miest a obcí, tam nariadiť takéto niečo nejde, pretože o možných zľavách z nájmov rozhoduje sa v zastupiteľstve. Takže tam platí to isté, čo platí aj pre súkromné subjekty. To znamená, ak sa mesto alebo obec rozhodne svojmu nájomcovi zľaviť, dať nejakú zľavu z nájomného, tak môže si takúto možnosť uplatniť rovnako, ako právnické podnikateľské subjekty. Ale v prípade štátnych inštitúcií, tam to nejde, pretože to naráža na zákon, ktorý neumožňuje štátnym inštitúciám dať nejakú zľavu z nájmu. Tak tam sme pristúpili k zákonnej úprave, kedy pre tieto konkrétne prípady štátna inštitúcia musí tých päťdesiat percent zľavu dať. Pretože oni častokrát by aj chceli, ale nemôžu, pretože zákon im to nepovoľuje.

Je tam aj taký trošku taký, že mäkký dôvod, prečo sme toto takto spravili, aby jednoducho aj štát išiel príkladom k tomu, že aj ten prenajímateľ mal nájsť cestu k tejto dohode. Je to nami preferovaná možnosť, aby naozaj sa ten problém tých nákladov z nájmu rozdelil medzi toho prenajímateľa a nájomcu. Aby celá ťarcha nebola na tom nájomcovi. Preto aj tá podmienka – koľko zľaví prenajímateľ, toľko poskytne štát. Čiže jasná motivácia, aby prenajímateľ tú zľavu dal. A teda aj aby štát išiel príkladom v svojich inštitúciách.”

Hana Džurná:

“Páni, ak to môžete tak zhrnúť. Považujete to za spravodlivé, to, ako je to nastavené, pán Palenčár a po ňom pán Machunka.”

Ján Palenčár:

“Pozeráme sa na to z oboch strán. Čiže znamená aj zo strany prenajímateľov. Mnoho našich členov sú majitelia nehnuteľností, ktoré prenajímajú, a rovnako realitné kancelárie sú aj nájomcami vo svojich priestoroch. Takže my považujeme tento návrh alebo tento zákon za dobrý. Čo samozrejme nám trošku vadí, je ten čas, tá doba, kým sa vykreoval. Považujeme ho za solidárny.

To znamená na tejto situácii, ktorú spôsobila koronakríza, by sa mal zúčastniť každý jeden hráč na trhu. To znamená tak prenajímateľ, ako nájomca a do najväčšej miery by sa tam mal vlastne zúčastniť štát. Do nejakej miery tento zákon na toto reflektuje. Takže už len veríme, že tak, ako je ten zákon pripravený, že bude aj rýchlo a veľmi rýchlo aplikovaný, lebo naozaj tí podnikatelia majú s tým problém a potrebujú, aby tieto náklady, ktoré vznikli, boli čo najskôr uhradené.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka?”

Rastislav Machunka:

“Ten zákon je nastavený na prípady, pokiaľ prenajímateľ napríklad tú nehnuteľnosť financoval z úveru alebo z vlastných zdrojov, môže požiadať o odklad úveru v rámci iného opatrenia, a tie úroky, ktoré musí platiť, samozrejme, prevádzkové náklady, daň z nehnuteľnosti, mu pokryje to znížené nájomné, ale pokiaľ je tam iná forma financovania, napríklad dlhopisy, kde sú presné termíny splatnosti úrokov, presné termíny splatnosti istiny, alebo nejaký private equity, alebo iná forma financovania, tak tam už ten problém ten prenajímateľ nebude mať vyriešený a veľmi ťažko bude vedieť realizovať nejakú zľavu z nájomného a okrem toho ho teda postihne aj odklad platenia nájomného v zmysle tohto zákona.

Čiže tu sa dostaneme do problémov v niektorých prípadoch, ktoré bude potom musieť štát iným spôsobom riešiť, pretože tú loptičku v týchto ojedinelých prípadoch prehodil na stranu prenajímateľa a budú s tým naozaj možné problémy. Mnoho tých firiem je zahraničných, čiže môžu postupovať aj podľa zmlúv o ochrane investícií. Takže treba sa tým naozaj začať venovať, aby tam nebol aj nejaký rozpor s ústavou, pretože predĺžiť dobu, ktorá je dohodnutá v zmluve, a zasiahnuť do zmluvných podmienok je naozaj ako silný zásah do, do, do ústavných práv na slobodu podnikania.”

Hana Džurná:

“Viete možno aj odhadnúť, koľko ľudí vôbec neposkytne žiadnu zľavu, koľko prenajímateľov?”

Rastislav Machunka:

“To je ťažko odhadnúť. Myslím si, že naozaj tá väčšina je financovaná z úverov alebo z vlastných zdrojov, tak tam to nastavenie je v poriadku a pomôže, obom tým skupinám pomôže vyriešiť tú situáciu. Možno istým riešením by bolo, ak by to, to, čo odpustí, to nájomné, bolo daňovo uznateľným výdavkom, čiže aby sa štát podieľal potom aj v prípade prenajímateľa na, na tých nákladoch, ktoré má s tým spojené, a mohol by to byť istý kompromis, ale bude treba ešte určite na tom popracovať, ako aj v rámci iných pomocí, ktoré treba realizovať, ako sme tu spomínali v minulosti, pretože to, čo zatiaľ bolo poskytnuté, nie je dostatočné a nemyslíme si, že to v tých prevádzkach, ktoré boli zatvorené, ale nielen tam, pokrýva adekvátne tie ústavné nároky, ktoré tu sú z takýchto rozhodnutí.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, vy očakávate približne stotisíc žiadostí. Bude štát nejakým spôsobom ešte riešiť situáciu, ktorá by nastala, že by prenajímateľ vôbec neposkytol žiadnu zľavu?”

Jana Kiššová:

“Tak ono je ten systém, ten mechanizmus nastavený tak, aby si prenajímateľ mohol v podstate vybrať z dvoch režimov, kde jeden je tých päťdesiat percent zľava a druhý je mimoriadne neatraktívny, neatraktívna alternatíva, strpieť štyridsaťosem mesiacov, počas ktorých by mu teda nájomca to dlžné nájomné platil.

Je to tak nastavené nie preto, že by sme mali pocit, že len tak je možné vstupovať do obchodných bilaterálnych vzťahov súkromných, ale naozaj preto, aby sme sa snažili nejakú takú tú vysokú preferenciu nastaviť na, na tú možno dohodu, pretože tak, ako tu už aj bolo povedané, tá solidarita je v takejto situácii mimoriadne dôležitá, a keď raz štát prišiel s opatrením, kde máte dva zmluvné vzťahy, jeden je biznisovo, je, živí sa tým, že prenajíma nejaký priestor, druhý v tom prenajatom priestore prevádzkuje nejakú prevádzku, sú to, sú to v podstate podnikateľské činnosti ako každá iná a štát pristúpil k tomu, že jednému z nich povedal, že ty tu nesmieš prevádzkovať po dobu, neviem, približne dva mesiace svoju činnosť, a druhého sa to opatrenie nijako nedotklo, tak javilo sa nám primerané, aby štát aj do tohto vstúpil a nejakým spôsobom sa snažil ten problém z tých dvoch subjektov rozložiť na obidva s tým, že štát do toho vstúpi a nejakou významnou mierou k tomu prispeje.

Áno, ja súhlasím, sú to vždy citlivé vzťahy, ale my nie sme v bežnej situácii. si myslím, že takéto opatrenie za normálnych okolností by si naozaj nikto nedovolil, ale dnes, hovorím, je tá situácia taká a tú ťarchu je potrebné nejakým spôsobom rozložiť.”

Hana Džurná:

“Pozrime si teraz, ako bude vyzerať to samotné splácanie v prípade, že teda neposkytne tú päťdesiatpercentnú zľavu. Je možné alebo je to na ľubovoľnom rozhodnutí medzi prenajímateľom a nájomcom, ako sa dohodnú na tom splátkovom kalendári, že povedzme počas prvého roka by ten nájomca zaplatil menej, pretože má ešte zlú finančnú situáciu, a keď sa mu zlepší, tak potom by nejako rýchlejšie mohol vyplatiť tie splátky?”

Jana Kiššová:

“Ten zákon je nastavený tak, že pokiaľ sa teda nedohodnú na tom zľavení z nájmu, tak prenajímateľ je povinný strpieť štyridsaťosem rovnakých splátok. To znamená, že už vychádzame z toho, že k nejakej dohode nedošlo a veľmi ťažko očakávať, že ďalej dôjde, čiže preto je nastavených tých štyridsaťosem, ale pokiaľ sa dohodnú menej, tak sa, samozrejme, dohodnúť môžu. Nemôžu sa len dohodnúť tak, že ten nájomca by mal byť postavený do nejakej mimoriadne nepriaznivej pozície, že by mu ten prenajímateľ povedal, že nie štyridsaťosem mesiacov, musíš to splatiť do šiestich, alebo podobne.

Vychádzame aj z toho, že ten nájomca naozaj má finančné problémy, naozaj, aj ten nábeh do tej bežnej prevádzky bude niečo trvať, lebo ten čas sa nezastavil len tak, že by sme teraz začali fungovať tam, kde sme pred pár mesiacmi prestali, ten nábeh bude zasa nejaký, tie tržby nebudú také, aké boli pred tromi – štyrmi mesiacmi. Čiže je to nastavené naozaj tak, aby to nezlikvidovalo ani jeden z týchto dvoch subjektov.”

Hana Džurná:

“Nájomca je tam aj chránený, že teda prenajímateľ nemôže jednostranne zvýšiť nájomné počas tohto štvorročného obdobia, musia platiť podmienky, ktoré boli dohodnuté ešte pred prvým februárom tohto roka. Je toto obdobie, tieto štyri roky, dostatočná doba na to, aby vedeli nájomcovia splatiť ten svoj dlh, pán Palenčár?”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že je to dostatočná doba. Treba si naozaj uvedomiť, že ten podnikateľ, hovorí sa štandardne, že by mal mať nejakú rezervu, teraz hovorím o nájomcovi. Na druhej strane naozaj úplne objektívne nemohol vykonávať svoju činnosť alebo bola zásadne obmedzená.

Teraz hovorím napríklad o reštauráciách, ktoré mohli mať ambulantný predaj alebo z okienka predaj, čo tvoril podľa našich štatistík niekde na úrovni sedem – osem percent štandardnej tržby, hej, čiže toto sú absolútne prepady.

Takže tie štyri roky sú dostatočné, ale na to, aby tie štyri roky ten podnikateľ prežil, tu je opäť úloha štátu, aby mu, aby pomohla takýmto podnikateľom, pretože naozaj, tie straty, ktoré zaznamenal v priebehu tých dvoch mesiacov zavretej prevádzky, ale nielen tých, pretože my dnes nemôžeme hovoriť to, že reštaurácie otvoria a hneď na druhý deň majú tržbu, akú mali vo februári, tá nábehová krivka v mnohých prípadoch bude mesiace trvať, takže tu naozaj je potrebné, aby štát sa o týchto podnikateľov postaral, aby, aby im podal tú pomocnú ruku, aby, aby tie programy podporné, ktoré sú už dnes na svete, sa mohli čerpať, a aby tie financie k tým podnikateľom sa dostali, čo dnes vnímame, že nie tak úplne funguje. Takže, takže za mňa, myslím si, že štyridsaťosem mesiacov je dosť dlhá doba, aby podnikateľ, pokiaľ bude môcť štandardne fungovať, aby, aby tento dlh vedel splatiť.”

Hana Džurná:

“Môžeme si k tomuto pozrieť aj divácku otázku, pretože presne na toto sa nás pýtali ľudia. Presne, čo v prípade, že teda otvoríme, ale tie tržby nenabehnú tak, ako by mali, možnože už vôbec sa to neobnoví, pani Kiššová, čo v takom prípade?”

Jana Kiššová:

“Tak toto naozaj bude veľmi ťažké obdobie, ktoré, v ktorom by naozaj mal štát zohrať významnú úlohu. Preto my momentálne nielen pripravujeme opatrenia, ktorými budeme sanovať tie, tie priame škody, ktoré, ktoré nastali, ale pripravujeme aj sadu mnohých opatrení, ktoré by mali odľahčiť podnikateľské prostredie. Je to takzvaná lex korona, to znamená sada vyše sto opatrení, ktoré už my momentálne pripravujeme, a myslím si, že už sú tak aj na spadnutie.

To znamená, už bola k nim veľmi výdatná diskusia medzi koaličnými partnermi, ďalšie kolečko sme absolvovali opäť výdatnú diskusiu na jednotlivých ministerstvách, aby sme aj na úrovni expertov a odborníkov hovorili o možných dopadoch týchto opatrení. Čiže máme nachystanú sadu vyše sto opatrení, ktoré by mali významným spôsobom podporiť podnikateľské prostredie, mali by odbremeniť podnikateľov od zbytočnej byrokracie, možno od, od nejakej finančnej záťaže, mali by odbúrať nejaké bariéry. Takže verím tomu, že, že sa im bude ľahšie dýchať.”

Hana Džurná:

“Môžete o chvíľočku povedať aj konkrétnejšie, hneď sa k tomu lex korona dostaneme, ešte dokončime túto tému. Kto podáva žiadosť o príspevok a akým spôsobom sa budú vyhodnocovať, či nejde o premrštené sumy možno?”

Jana Kiššová:

“Nakoľko očakávame desaťtisíce žiadostí, náš odhad je taký, že sedemdesiat, až možno stotisíc žiadostí o túto kompenzáciu, tak jediná možnosť, ako to zvládnuť v rozumnom, reálnom čase, aby sa v rozumnom čase ľudia dostali k peniazom, je robiť to všetko elektronicky. To znamená, my momentálne veľmi aktívne pracujeme na tom, aby sme pripravili na to prostredie, aby cez formulár elektronický bolo možné vyplniť túto žiadosť, podpísať ju oboma zúčastnenými stranami, pretože predpoklad tej pomoci je, že sa dohodnú dve zmluvné strany, že sa dohodnú na konkrétnych podmienkach.”

Hana Džurná:

“Ale podáva to prenajímateľ alebo nájomca?”

Jana Kiššová:

“Žiadosť musí podávať prenajímateľ, u ktorého na konci dňa tie peniaze skončia, ale beneficientom, respektíve tým, tým skutočným príjemcom pomoci z pohľadu Európskej komisie je nájomca, to znamená, on musí splniť nejaké podmienky. Je to taká, taká dvojčlenka, že obidvaja sa musia dohodnúť, jeden z nich musí spĺňať podmienky, tomu štát zľaví, teda tomu prenajímateľ zľaví tú, tú polovicu a tá druhá polovica pôjde prenajímateľovi priamo na účet, aby sme sa vyhli aj nejakým obštrukciám. Ak by to išlo priamo na účet nájomcovi, už potom veľmi ťažko sa vymáha to, aby poslal tieto peniaze prenajímateľovi a podobne.

Čiže takýto je mechanizmus, má to ísť všetko elektronicky, malo by sa to aj vyhodnocovať elektronicky, do veľkej miery automatizovane. No a tie podmienky, ktoré stanovuje Európska komisia, to, bohužiaľ, sa príliš obísť nedá, ale tak verím tomu, že, že sa nám podarí z toho, čo je nutné, spraviť to najjednoduchšie, ako to, ako to len ide.”

Hana Džurná:

“A bude sa nejakým spôsobom kontrolovať tá výška sumy, o ktorú žiada?”

Jana Kiššová:

“Musí sa to, samozrejme, kontrolovať, pretože aj to je podmienkou poskytovania štátnej, štátnej podpory. Musia tam prebiehať rôzne typy kontrol, či už administratívna, alebo potom už konkrétne vecná na mieste a podobne, ale my sa pokúsime tú administratívnu opäť zvládnuť v čo najkratšom čase, do veľkej miery automatizovane, aby tá pomoc prišla čo najskôr.”

Hana Džurná:

“Čo najskôr vy očakávate v lete. Čo sa týka samotnej distribúcie, tak minister hospodárstva povedal, že začne sa Prešovským krajom, pretože tam je najhoršia ekonomická situácia. Toto platí, a potom sa pôjde po akom kraji, ktorý bude druhý?”

Jana Kiššová:

“Musím povedať v prvom rade dôvod, pre ktorý to budeme potrebovať takto rozfázovať. Už len to množstvo žiadostí, ktoré je, signalizuje možné problémy technického charakteru. To znamená, je tu nejaký obmedzený hardware, je tu, sú tu nejaké obmedzené linky a podobne a ten veľký nápor by nám mohol zrútiť systém, pretože nie je úplne štandardné, že v tak krátkom čase tak veľké množstvo žiadostí by malo, by malo prejsť cez tri systémy, u nás to budú tri systémy, cez ktoré musí táto žiadosť prejsť, čiže potrebujeme to nejakým spôsobom rozfázovať.

A keď sme sa rozprávali o tom, akým spôsobom by sme to rozfázovali, zdalo sa nám rozumné naozaj do ekonomicky najslabších regiónoch, regiónov poslať tie peniaze čo najskôr a takýmto spôsobom postupovať. My momentálne čakáme na informáciu od technikov, od, od IT odborníkov, ktorí nám povedia, ako zhruba by sme to mali rozfázovať, a tomu to prispôsobíme. Zatiaľ to vyzerá tak, že prvý deň by bol teda priestor podávať žiadosti pre, pre každý z týchto regiónov, čiže šesť vyšších územných, osem územných celkov, a potom už by sme buď zopakovali znovu to kolečko, že po jednom a potom znovu každý kraj po jednom, alebo by sme to potom už, už pustili, že ktokoľvek.”

Hana Džurná:

“Ak by to systém zvládol.”

Jana Kiššová:

“Potrebujeme aj vidieť, ako sa to bude správať, pretože, hovorím, s týmto naozaj nie sú skúsenosti, nemali sme tú takú situáciu ani ministerstvo hospodárstva nikdy takúto pomoc v takýchto rozmeroch neposkytovalo, čiže budeme to za pochodu veľmi intenzívne sledovať a riešiť.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka, čo sa týka tej ďalšej pomoci, lex korona, sto opatrení, ktoré ministerstvo hospodárstvo, hospodárstva pripravilo, čo vy z toho považujete za najdôležitejšie, čo by sa malo určite prijať a schváliť?”

Rastislav Machunka:

“Tam je množstvo administratívnych opatrení, ktoré zjednodušujú život, a ťažko z toho vytiahnuť jednu vec, ktorá je najlepšia a ktorá, ktorú treba realizovať okamžite. Treba k tomu ale povedať, že takýchto návrhov v minulosti sme zažili naozaj veľmi veľa.

Každý minister hospodárstva mal ambíciu znižovať administratívnu záťaž a zlepšovať podnikateľské prostredie a vždy to narazilo na to, že tie opatrenia mali prijať predovšetkým iné ministerstvá ako ministerstvo hospodárstva. Dnes je situácia možno o niečo lepšia ako v minulosti, lebo ministrom hospodárstva je, je predseda koaličnej strany, čiže má iný politický výtlak na to, aby dokázal tie opatrenia presadiť, a je to, samozrejme, podpredseda vlády, čo v minulosti nebolo z hľadiska ministerstva hospodárstva a jeho riadenia.

Takže predpokladám, že tá úspešnosť bude väčšia, ale ak budeme niekde na šesťdesiatich – sedemdesiatich percentách z tých opatrení, ktoré tam sú, tak to treba považovať naozaj za úspech, čo sa podarí presadiť. Pre nás je ale kľúčové z hľadiska zlepšovania podnikateľského prostredia to, čo treba do najbližších dní realizovať alebo najbližších mesiacov, je znižovanie všeobecne nákladov, ktoré máme na podnikanie.

Tu je otázka toho, aby sme akútne vyriešili minimálnu mzdu k budúcemu roku, odpojili minimálnu mzdu od všetkých príplatkov, ktoré tam sú a na čo je naviazaná minimálna mzda, či už sú to príplatky za nadčasy v sobotu, pracovnú pohotovosť a podobne, a sú to potom všetko to, všetky tie opatrenia, ktoré zvyšujú náklady, alebo kde sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení znižovať náklady, napríklad v otázke daní zavedenie rovnej dane, je to v programovom vyhlásení daní, vlády, predpokladáme, že to bude realizované čo najskôr.

A samozrejme, vždy je treba pri všetkých tých opatreniach dbať aj na situáciu v rozpočte, čiže je tu otázka, čo s trinástymi dôchodkami a podobne, ale dôležité je, aby štát tú úlohu, ktorú dneska má pri naštartovaní ekonomiky a pri verejných zákazkách, ktoré by mali fungovať naozaj naplno, zmysluplných verejných zákazkách, čiže tam, kde je predpoklad ich nejakej multiplikácie, či už sú to hlavne teda dopravná infraštruktúra alebo energetická infraštruktúra, aby tieto pokračovali, prípadne boli navýšené.”

Hana Džurná:

“Pán Palenčár, z vášho pohľadu najaktuálnejšie problémy a potreby?”

Ján Palenčár:

“Myslím si, že tak, ako som už povedal, tak to zopakujem, rýchlosť, akými sa peniaze dostávajú k podnikateľom. Vieme, že napríklad podporný program na udržanie zamestnanosti za apríl ešte podnikatelia nečerpali, čiže peniaze ešte nie sú na účte za apríl, čo vnímame ako naozaj veľký problém, ale takisto sa vrátim k nájmom. Tu by som upozornil na jednu vec, ktorá tu nebola dnes povedaná, a veľmi dôležitá, že v prípade, že nájomca už uhradil nájom za mesiace, ktoré mal zavreté, môže žiadať túto úľavu za budúce mesiace, čiže povedzme za júl a august.

V tomto prípade, samozrejme, ten prenajímateľ nie je veľmi motivovaný, keď už peniaze za to zavreté obdobie má na účte, aby vyšiel v ústrety nájomcovi. A tu by som naozaj chcel vyzvať prenajímateľov, aby veľmi pozorne sledovali tú situáciu svojho nájomcu, svojho vlastne klienta, svojho zákazníka, aby vyšli v ústrety a aby poskytli zľavu. My dnes, keď robíme štatistiky, ako sa pohybujú zľavy, tie zľavy sa pohybujú od dvadsať do osemdesiat percent, to je to, čo dnes prenajímatelia poskytujú, čiže, čiže v takýchto zľavách aby sa hýbali pre tých svojich nájomcov.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, čo sa týka tých opatrení, vy to máte aj pred sebou, čo sa týka tých schválených, tak napríklad tam máte, že zakážete vyrubenie pokuty za nedodržanie lehoty do siedmich dní po skončení lehoty, ďalej, že stanovíte lehotu šesťdesiat dní na vydanie súhlasu správcu dane na výmaz spoločnosti z obchodného registra, dnes je to bez lehoty, zavediete, aby výšku preddavkov na dane z príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítal a oznámil daňovníkovi príslušný daňový úrad, to sú také administratívne záležitosti. Čo z toho tam ešte máte pripravené?”

Jana Kiššová:

“Ako ste povedali, sú to, sú to viac-menej administratívne veci. Treba povedať, že sada týchto vyše sto opatrení naozaj sú veci, ktoré sme chceli spraviť veľmi rýchlo, aby nebola na ne potrebná nejaká príliš siahodlhá diskusia, aby nevstupovali do rozpočtu, pretože to sú tiež potom siahodlhé diskusie. A možno žiadna z nich sama o seba, sama o sebe neohúri, pretože je to možno nejaká drobnosť, ale ja zvyknem používať taký príklad, že keď vás poštípe jedna včela, tak to nejako prežijete, nejak to poštípe, nejak sa s tým vysporiadate, ale keď vás napadne sto včiel, alebo, alebo tisíc včiel, tak máte setsakra problém.

A toto je naše podnikateľské prostredie, je to strašná kopa regulácií, strašná kopa rôznych, aj keď drobných povinností, ktoré v sade veľmi, veľmi neúmerne zaťažujú podnikateľov a podnikateľské prostredie. Tam povinnosť poslať nejaký výkaz, tam nejaká duplicita, posielať nejaké oznámenie niekam, tam nejaká lehota nedodržaná, na každom kroku nejaká pokuta, často krát neprimerane vysoká.

Čiže sada týchto opatrení je, je naozaj do veľkej miery odbúranie takýchto drobných rôznych povinností a rôznych doslova až takých šikanóznych vecí, že keď niečo, nejakú lehotu nesplníte, tak hneď na druhý deň je pokuta. To, toto sa naozaj snažíme zjemniť, snažíme sa aj nastaviť trošku ten systém, že, že štát nie je nepriateľ občana ani podnikateľa, štát je tu na to, aby vytváral nejaké podmienky, aby, aby tie podmienky spravil priaznivé, aby sa v nich dalo v pohode žiť, fungovať, podnikať.

Možno také, čo, čo je taká diskutovaná téma, jedno, jedno z tých opatrení je, že chceme nahradiť možnosť príspevku na stravné od zamestnávateľa aj možnosťou finančného príspevku. To znamená, dnes sú to, sú to tie známe gastrolístky, my tvrdíme, že nie je dôvod medzi, medzi ten príspevok a medzi zamestnanca a zamestnávateľa, ten príspevok dávať cez tretiu osobu, ktorá, samozrejme, si za to zaúčtuje na každej strane svoj poplatok, je to aj administratívne náročné, pretože je, je potrebné tieto, tieto stravné lístky vypočítavať každý mesiac, nároky na ne a podobne.

Čiže takáto možnosť, keby pribudla, že ľudia budú môcť dostať miesto stravných lístkov peniaze, ktoré, samozrejme, budú v tej istej hodnote, nič tým nestratia. Nebudú, samozrejme, zdanené ani zodvodované tieto peniaze, dostanú ich v peniazoch, môžu ich akokoľvek ľubovoľne minúť. Vieme, že z lístkov sa nevydáva, z peňazí sa vydáva, proste peniaze majú ďaleko viacej výhod ako, ako cenina gastrolístok, ktorá má aj svoju, svoju obmedzenú platnosť. Čiže myslíme si, že toto by mohlo byť také, také, že, že príjemné opatrenie, ktoré nie je len takou tou drobnosťou, ktorú si možno ani mnohí nevšimnú, ale je takou významnejšou vecou.”

Hana Džurná:

“Toto už tiež patrí do toho zoznamu schválených opatrení?”

Jana Kiššová:

“Áno, toto je opatrenie, ktoré je súčasťou tých pripravovaných opatrení, hej.”

Hana Džurná:

“Máte tam aj napríklad, že zrušíte povinnosť pre vydavateľov posielať tlačené výtlačky periodickej tlače do knižníc a tak ďalej. Čo sa týka tých bodov, ktoré ešte nie sú, ak som to správne teda pochopila, môžete ma opraviť, úplne nie dohodnuté, skrátiť odpis nehnuteľnosti na dvadsať rokov, umožniť uplatnenie daňovej straty podľa uváženia daňovníka, dnes je to päť rokov, umožní daňovníkovi si určiť výšku daňového odpisu na nové investície.

A tiež chcete aj znížiť minimálnu hranicu pokuty pri opakovanom porušení povinnosti, v súčasnosti je to milión eur, vy to chcete znížiť až na, iba teda na desaťtisíc eur. Tu sa, môžeme spomenúť ten známy príklad, keď veľký obchodný reťazec dostal tú rekordnú pokutu vo výške milión eur za to, že tam mal na regáloch potraviny, ktorým skončil dátum minimálnej trvanlivosti, to znamená, že tieto potraviny neboli zdravotne nezávadné, ale predsa len dostal takúto rekordnú pokutu. V akom štádiu sú tieto opatrenia?”

Jana Kiššová:

“V rôznom, spomenuli ste ich niekoľko. Tie prvé z opatrení, ktoré boli, doba odpisu a tie, tie daňovo, daňové záležitosti, tie sú ešte predmetom diskusie, pretože tie istý vplyv na štátny rozpočet majú, aj keď nie na celkovú sumu, ale rozložia príjmy do štátneho rozpočtu v čase. A tu ešte prebieha diskusia s ministerstvom financií, či si to môžeme v tejto fáze dovoliť alebo nie, takže tam, tam ešte počkáme. Momentálne my máme tých opatrení, ono ich je takmer dvesto, stošesťdesiat – sedemdesiat.

Najprv teda bolo také veľmi výdatné kolečko diskusií s koaličnými partnermi, či teda tie opatrenia, či sú s nami súhlasní alebo nie sú, tam už sa vyselektovali nejaké, s ktorými určite súhlasiť nechceli, na niektoré potrebovali viacej analýz alebo nejakú širšiu diskusiu.

Potom sa absolvovalo, a teraz ešte aj prebieha nejaká časť týchto diskusií na úrovni jednotlivých rezortov, to znamená, chodíme, aj pán štátny tajomník, alebo aj pán minister Sulík, chodíme po jednotlivých ministerstvách a diskutujeme o jednotlivých opatreniach, ktoré sa každého ministerstva týkajú, či by nemali nejaké negatívne dopady, či tam nie je opomenutá nejaká, nejaká súvislosť, ktorú, kvôli ktorej toto opatrenie nemôžeme spraviť alebo nemôžeme takto spraviť. Toto už je takmer na finále hotové, ešte nejaké diskusie prebiehali, ja verím tomu, že je to už otázka naozaj blízkych, ak, ak nie dní, tak, tak jednotiek týždňov, že to pôjde naozaj ako balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia na schválenie.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka, čo si myslíte o týchto opatreniach, ktoré sme spomenuli, ale aj možno nejaké ďalšie, ktoré vám ešte napadnú z toho množstva opatrení?”

Rastislav Machunka:

“Možnože tie najdôležitejšie práve pôjdu neskôr, a to je práve tie otázky daní a otázky, ktoré sa týkajú odpisov a vlastne motivácie, pretože to nastavenie celé má byť na motiváciu ďalej investovať a rozhýbať ekonomiku prostredníctvom investícií, a tie teda aj tak môžu byť schválené v podstate k prvému januáru z hľadiska zmeny zákona o dani z príjmov.

Treba potom sa baviť ešte o opatreniach, ktoré by mali znižovať energetickú, cenu energií, kde by mal štát vstúpiť do toho, čo vlastne sa hradí z ceny energie, ako je, ako je obnoviteľné zdroje, ako sú baníci a podobne. Čiže tuto je potrebné, aby sme boli konkurencieschopní, pretože dnes tá cena energií je vyššia z hľadiska Európskej únie, ako, ako je na Slovensku, priemerná cena na Slovensku. A to je podstatná časť predovšetkým v priemyselných podnikoch nákladov a tu vidíme priestor na to, aby štát do toho vstupoval a tento, túto disparitu vyrovnal a riešil.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, ešte na záver nám povedzte, na ktorých opatreniach ešte nie je koaličná dohoda, ktoré možno ešte treba dotiahnuť a možno aké majú výhrady koaliční partneri?”

Jana Kiššová:

“Je ich niekoľko. Hovorím, tých opatrení je dokopy okolo stošesťdesiat – sedemdesiat, ja si úplne presne.”

Hana Džurná:

“Tak kde sú možno tie najväčšie komplikácie?”

Jana Kiššová:

“Tak napríklad aj tá minimálna mzda, je, je to téma, ktorá si vyžaduje siahodlhejšiu diskusiu. Nie je to také opatrenie, ktoré sa dá spraviť naozaj od stola ani v nejakých jednoduchých diskusiách. Aj tam sa snažíme nastaviť také pravidlá, aby, aby na jednej strane tá minimálna mzda odrážala nejaké, nejakú solídnu minimálnu mzdu, zas na druhej strane aby nebola limitom v zamestnávaní.

Koniec koncov, vieme veľmi dobre, že tak, ako je dnes nastavená, v takejto situácii vytvára obrovské problémy, pretože je viazaná na čísla, na, na úroveň miezd z minulého roku, čo dnes je naozaj úplne nereálne, na, na tomto základe postaviť dnes minimálnu mzdu. Čiže sú to viaceré také opatrenia. Ja by som možno ani nechcela mimo, mimo koaličných diskusií takéto veci odkazovať koaličným partnerom, že na čom je a na čom nie je zhoda. Ja budem rada, keď na, na čo najväčšom počte opatrení zhoda bude a že ich v plnej paráde predstavíme širokému plénu podnikateľských subjektov. A verím tomu, že im aj pomôžu v tom, v tom znovu nadýchnutí sa, pretože, ako sa hovorí, že my sme do veľkej miery tú koronakrízu, tú, tú zdravotnú zvládli, ale teraz musíme zvládnuť ďaleko viacej vecí a jednou z nich je určite aj tá ekonomická.”

Hana Džurná:

“Tak veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor a želám ešte pekný večer.”

Ján Palenčár:

“Ďakujeme.”

Jana Kiššová:

“Pekný večer.”

Rastislav Machunka:

“Dobrý večer prajem.”