Panelstory ešte potrvá. Bude mať happy end?

Panelstory ešte potrvá. Bude mať happy end?

 [SME; 73/2015; 28/03/2015; s.: 5,6,7; Milan Čupka ; Zaradenie: Paneláky]

Väčšina slovenských panelákov je v polovici svojej papierovej životnosti. Na sídliskách pritom býva tretina Slovákov. Aká je ich budúcnosť?

Pred šesťdesiatimi rokmi sa v Bratislave položili základy prvého paneláka v Československu a zároveň i éry výstavby montovaných panelových domov. Trvala takmer štyri desaťročia, pričom životnosť takto postavených budov je podľa smerníc asi 80 rokov. Paneláky to u nás zďaleka nemajú spočítané, ako mnohí ich kolegovia na Západe. Keďže po páde minulého režimu sa z nájomníkov bytov stali vlastníci, je nepravdepodobné, aby sa budovy začali rozoberať. Býva v nich tretina Slovenska, životnosť teda môže, či dokonca musí rásť. Do 22. storočia a možno aj ďalej. A hoci sa masovej panelovej výstavbe dá mnohé vyčítať, budúcnosť panelákov oveľa viac ovplyvňujú ich súčasní vlastníci, ich činy a rozhodnutia, než pomyselná štartovacia čiara narysovaná inžiniermi v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Ak chcú panelák, je jedno aký starý

Ak by bola životnosť paneláka skutočne 80 rokov, už v súčasnosti by mohla pri najstarších nastať kuriózna situácia. Človek, ktorý by si v takomto dome chcel kúpiť byt a zobral by si naň hypotekárny úver na 30 rokov, pôžičku by splácal dlhšie, než by jeho dom mal jestvovať. Nijaký z oslovených odborníkov si však nemyslí, že by už o dvadsať rokov mali paneláky “umierať”. Naopak, mnohí si myslia, že sa budú musieť dožiť aj 22. storočia. Možno aj preto klienti realitných kancelárií vek paneláka, v ktorom kupujú byt, v súčasnosti takmer vôbec neriešia. “Záujem o vek je niekde na siedmom mieste medzi prioritami kupujúcich. Najdôležitejšia je stále cena, väčšiu dôležitosť ako veku pripisujú aj lokalite, ploche, tomu, či v byte prebehla rekonštrukcia, poschodiu, na ktorom sa byt nachádza, a susedom,” mieni realitný maklér spoločnosti RE/MAX Branislav Struhár. Martin Čapo z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska potvrdzuje, že záujem o paneláky neklesá. “Za minulého režimu sa panelových bytov postavilo státisíce, takže si treba uvedomiť, že tvoria významnú časť slovenského bytového fondu a ešte minimálne päťdesiat rokov ju tvoriť budú.” Ľudia podľa neho skôr rozlišujú, či chcú tehlový dom, novostavbu, alebo byt v paneláku. Ak si vyberú poslednú možnosť, či už pre nižšiu cenu, alebo aj preto, že im vyhovuje lokalita, je im potom už v zásade jedno, či je budova zo 60., alebo z konca 80. rokov. Napokon, odborníci už dlho upozorňujú, že pri panelákoch nemusí platiť, že čím novší, tým kvalitnejší. Architektka Henrieta Moravčíková, autorka knihy Bratislava: atlas sídlisk 1950 – 1995, zdôrazňuje, že už prvý montovaný panelový dom na bratislavskom Kmeťovom námestí bol kvalitnejší, než mnohí jeho nasledovníci. “To síce bolo aj tým, že išlo o premiéru, na ktorej si dali stavitelia aj vtedajšie vedenie záležať. Kvalitnejšie sú aj paneláky zo 60. rokov. Dôvodom je, že vtedy si ešte odborníci vychovaní prvou republikou ctili svoju remeselnú tradíciu. Oproti tomu v 80. rokoch už nastal úpadok remesla, kradol sa materiál, čo sa prejavilo aj na kvalite panelovej výstavby,” opisuje architektka. Ak sa ľudia dnes pri kúpe zamýšľajú nad životnosťou panelákov, pýtajú sa najmä na to, či bol dom zateplený, či sa menili rozvody. “Chcú vedieť, aké opravy sa už vykonali, aké sa plánujú. A tiež aké s tým budú mať náklady,” hovorí Mateja Kucharič z realitnej kancelárie Magnum real. Čapo odhaduje, že vek paneláka bude na periférii záujmu kupcov ešte dlho. “Zmeniť by to mohla jedine masová nová výstavba. Keby vznikalo enormne veľa novostavieb, ľudia by si asi začali všímať aj vek domu, v ktorom kupujú byt. Dnes sa síce stavia o čosi viac ako v posledných rokoch, trh sa oživil, ale to sa týka viac-menej len Bratislavy,” uzatvára.

 Rakovinou domu môžu byť jeho obyvatelia

Vráťme sa ešte raz k životnosti panelákov. Keď nie 80, tak koľko? Podľa znalca Michala Ružeka z inštitútu oceňovania aj iba priemerne udržiavaný bytový dom nebude mať problém dosiahnuť životnosť až 100 rokov. “Samozrejme, v prípade, že panelák nemal správnu údržbu, je možné, že sa skôr vyskytnú chyby alebo dokonca systémové poruchy, čo životnosť znižuje,” dodáva.

Nášľapné míny zanechali aj stavitelia panelákov. Expertom na ne je statik Ivan Harvan z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. “Problémom je už len to, že ubúda odborníkov, ktorí sa týmto stavbám venovali. Poslední stavebníci, ktorí boli pri konci rozmachu panelovej výstavby v 80. rokoch, odchádzajú do dôchodku. A keďže sa od 90. rokov upustilo od stavby montovaných panelových domov, nie je dosť ľudí, ktorí by ich nahradili. Pri budúcich rekonštrukciách môžu chýbať,” vysvetľuje. Znalosť pomerov pri výstavbe pritom môže byť rozhodujúca. Harvan uvádza jeden príklad za všetky, keď opisuje, ako sa kedysi zaobchádzalo s panelovými dielmi, ktoré neprešli testom únosnosti. “Nelikvidovali sa, ale skladovali. A keď sa takto získalo dostatočné množstvo dielcov, vybudovalo sa niekde menej podlažné sídlisko. A nám ostáva len veriť, že doteraz ešte nedošlo k nadstavbám nových podlaží na takýchto sídliskách bez dostatočného preverenia skutočnej únosnosti,” pokračuje statik. Napriek tomu nie je k životnosti panelákov skeptický a takisto verí, že pri správnej údržbe sa bude naďalej zvyšovať. “Ja by som mal asi väčší strach, čo bude o takých šesťdesiat rokov s niektorými súčasnými novostavbami,” varuje. Rakovinou a skutočnou hrozbou pre paneláky však môžu byť jeho obyvatelia. “Za zavretými dverami bytov sa často nachádzajú stavebné úpravy, ktoré nikdy neschválil žiadny statik, nijaký stavebný úrad. A tie sa neraz opakujú v jednom dome vo viacerých bytoch. Stačí, že niekto videl, čo spravili v byte susedia a hneď ich napodobnil. Pre dom takýto stupňovaný nápor môže znamenať reálnu hrozbu,” hovorí Harvan. Dodáva, že pre panelový dom môže byť negatívne, paradoxne, aj neodborne vykonané zateplenie, ktoré by inak malo životnosť paneláka predlžovať.

Ľudia už nehľadia len na cenu

Na systémové poruchy však ponúka štát dotácie a pôžičky cez Štátny fond rozvoja bývania, ktoré majitelia domov využívajú. “Našťastie, už neplatí ani to, že pri zatepľovaní rozhoduje vždy najnižšia cena,” hovorí Zdenko Dubeň z Okresného stavebného bytového družstva v Nitre. “Prvý dom bol v Nitre obnovený zateplením v roku 2002, odvtedy sa len v našej správe zateplilo 136 domov. Zo začiatku bola síce cena prvoradá, dnes vlastníci uprednostňujú kvalitu materiálov a referencie firmy, ktoré sú zárukou na obnovu domu.” Ľudia podľa Dubňa v posledných rokoch viac dbajú aj o údržbu panelákov, než to bolo v minulosti. Tým sa životnosť môže posúvať opäť o kus ďalej. Kam až? “Nedá sa to presne určiť, technológie sa totiž stále vyvíjajú,” hovorí Moravčíková. “A keďže paneláky sú masová záležitosť, určite je a bude dopyt po nových postupoch, ako ich životnosť predlžovať. Napokon, keď vezmete do úvahy, že môžu existovať hlinené domy z 19. storočia, ktoré stále dokážeme udržiavať pri živote, tak…” Pri životnosti panelákov sa však neustále spomína len tá fyzická. Aby sídliská prežili, bude ich treba obnovovať aj morálne. Čo to znamená? “Máme tým na mysli, aby byty spĺňali dnešné nároky, ktoré sú iné ako pred štyridsiatimi rokmi, či aby celý dom poskytoval služby, aby neslúžil len ako nocľaháreň,” hovorí architekt Lukáš Kordík z ateliéru GutGut. Predlžovanie morálnej životnosti je tiež cestou, ako sa vyhnúť tomu, čoho sa v súvislosti s panelákovými sídliskami obával Západ a a čo bolo dôvodom, prečo napokon takéto projekty do veľkej miery zavrhol. Čo môže byť v konečnom dôsledku oveľa väčšou výzvou, než len technologické predlžovanie životnosti materiálu. Treba na to dva kroky, prvý z nich už čiastočne prebehol, či prebieha – doplniť k bývaniu služby a možnosti na trávenie voľného času okolo domov. “Keďže som sa vo svojej knihe venovala Bratislave, dovoľte mi odvolávať sa na jej sídliská,” pokračuje Moravčíková. “Ako protiklady by som si zvolila Ružinov a Kopčany. Na prvom sídlisku už okolo domov pribudlo toľko infraštruktúry a obyvateľstvo je tam také zmiešané z rôznych sociálnych skupín, že si nemyslím, že by sa z neho malo niekedy stať geto. Naopak, na Kopčanoch štruktúra nie je taká zmiešaná a ruka v ruke s tým nepribúdajú ani žiadne služby. Tu to môže mať iný vývoj,” upozorňuje architektka.

Zateplenie nie je jediná možnosť

Generácia prvých obyvateľov panelákov sa sťahovala do domov, ktoré často stáli na rozbahnených pustých miestach – bez akejkoľvek infraštruktúry. Počas ich produktívneho veku sa na väčšine miest podarilo tento nedostatok napraviť. Pribúdali najskôr chodníky, potom detské ihriská, obchody, športoviská… Z malých stromčekov sa rokmi stali mohutné stromy, ktoré dnes musia zamestnanci mestských častí a obcí spilovať, pretože tienia obyvateľom niekoľkých poschodí. Čo však prví obyvatelia panelákov nedokázali – to je vdýchnuť sídliskám dušu, začať tu skutočný komunitný život. V súčasnosti však štafetu v panelákoch preberá generácia ich detí, ktoré ich obsadzujú ako mladé rodiny s deťmi. Kordík vidí príležitosť práve v nich. Projekt rekonštrukcie paneláka, ktorý s kolegom Števom Polakovičom zrealizovali v Rimavskej Sobote, by mohol byť ušitý práve pre novú generáciu a byť príkladom, ako by sa do budúcnosti mohla meniť tvár sídlisk. V roku 2009 využili jedinečnú možnosť rekonštruovať panelák, ktorý celý získal do vlastníctva súkromný investor. Ukázali, že prerobenie nie je synonymom zateplenia, ako sa to u nás v posledných rokoch zaužívalo. Zmenili dispozíciu bytov, kompletne vynovili funkciu prízemných priestorov. A podľa vlastných slov vrátili životnosť paneláka úplne na začiatok. Ojedinelá príležitosť môže byť aj pozitívnym precedensom. “Musíme uznať, že sme mali výhodnejšiu situáciu v tom, že dom bol neobývaný a že mal jedného vlastníka,” rozhovorí sa Polakovič. “Zároveň však zakaždým zdôrazňujeme, že takáto rekonštrukcia nemusí prebehnúť len za podmienok, aké sme mali my. Dá sa to aj pri štandardnom prípade, keď dom spravuje nejaké bytové družstvo, no byty vlastnia jednotliví obyvatelia.” Podľa architektov z GutGut síce dobré zateplenie budovy môže predĺžiť jej životnosť a znížiť energetické náklady, no nerieši nič iné. “Chce to ešte trochu času, ale myslím si, že ľudia si uvedomia, že je načase zmeniť aj funkciu panelákov z nocľahární na budovy, v ktorých sa bude reálne žiť,” pokračuje Polakovič.

Návrat komunít na sídliská

Nemusí ísť pritom vždy o rekonštrukciu, kde sa kompletne zmení dispozícia všetkých bytov ako v Rimavskej Sobote. Stačí, že sa upravia a zmodernizujú spoločné priestory a najmä často nevyužité prízemie a panelák sa otvorí svojim obyvateľom aj okolitému svetu. “Ako príklad často používam fitnescentrum. Prečo by sa nemohli obyvatelia zložiť na vlastné, prečo musia za posilňovaním cestovať? A ak by sa aj na takomto projekte nezhodol celý dom, pretože nie každý chce cvičiť a prispievať na prevádzku fitka, existuje aj možnosť, aby sa prevádzka aj tak vybudovala a prenajala súkromníkovi, a ten časom rekonštrukciu zaplatí a v budúcnosti môže platbami za prenájom dokonca hradiť povedzme fond opráv,” dodáva Polakovič. Víziou architektov z GutGut je sídlisko, kde budú prízemia ponúkať rôzne služby, ktoré by sa pri vzájomnej koordinácií jednotlivých panelákov mohli dopĺňať. V jednom dome fitnes, v druhom dielňa, v treťom komunitná miestnosť… Architekti si myslia, že by to konečne naštartovalo aj skutočne komunitný život. Že to bude príležitosť, ako sa na anonymných sídliskách spoznať so susedmi, nájsť si priateľov. “Ako by celý vývoj išiel takým oblúkom od trochu nanúteného spoločného vlastníctva za komunizmu, o ktoré sa nik nechcel starať, cez súkromné počas toho štvrťstoročia po roku 1989, keď sa zase každý staral len o to svoje, až znovu k spoločnému, ktoré už však vychádza z potreby ľudí žiť nielen v peknom byte, ale aj v príjemnom prostredí,” uzatvára Polakovič.

Milan Čupka © SME

Fakty

 Bytové domy

– Bytové domy (budovy s viac ako 3 bytmi) postavené do roku 2001 sa nachádzajú v 567 obciach SR.

– Bytové domy postavené hromadnými formami výstavby sa realizovali ako radové, doskové, bodové a vežové domy v 61 rôznych typoch.

– Až 43,2 percent bytov sa nachádza v bytových domoch do 4 podlaží a iba 15 percent bytov sa nachádza v bytových domoch s viac ako 8 podlažiami,

– Najviac obnovených panelákov je v Žilinskom kraji – viac ako 53 percent. Najmenej rekonštrukcií prebehlo v Košickom kraji, iba niečo cez 31 percent.

 Čo treba k lepším sídliskám

– Udržiavať technicky aj sociálne

Životnosť panelákov je síce na papieri stanovená na približne 80 rokov, odborníci sa však zhodujú, že to môže byť aj niekoľkonásobne viac. Z technickej stránky je dôležité, aby sa panelák správne udržiaval, zo sociálnej, aby neslúžil len ako nocľaháreň, inak sa zo sídlisk môžu ľahko stať getá.

– Pred zateplením rozmýšľať

Najobľúbenejším riešením, ako predĺžiť životnosť panelového domu, je naďalej jeho zateplenie. Ak chcú vlastníci bytov skutočné a nielen kozmetické úpravy, nemala by byť hlavným kritériom pri výbere firmy cena. Zatepľovanie je efektívne, len keď mu predchádza revízia problémových častí domu a ich oprava.

– Vrátiť do panelákov život

Aby sa životnosť domov predĺžila aj morálne, treba do jednotlivých domov dodať život. Do budúcna by sa mohli lepšie využívať prízemné priestory domov, kde by mohli vzniknúť prevádzky pre obyvateľov domu, no dokonca aj komerčné priestory pre širšie okolie. Posilnil by sa tým i komunitný duch sídlisk.

– Nerobiť z nosných stien ementál

Hoci obdobie najdivokejších prestavieb v rámci jednotlivých bytov majú už slovenské paneláky zrejme za sebou, naďalej treba ľudí upozorňovať, aby zásahy do priečok, zmeny osadenia dverí a podobné úpravy konzultovali s odborníkmi. Z dlhodobého hľadiska môžu byť neodborné zásahy najväčšou slabinou panelákov.

– Vytvoriť katalóg panelákov

Odborníci volajú po akomsi voľne dostupnom katalógu panelákov. Kvalitné úpravy na jednom type domu by sa tak mohli aplikovať na ďalšie, zároveň by boli väčšie konštrukcie panelákov jednoduchšie, pretože chýbajúca dokumentácia je častým neduhom pri tomto type stavieb.

Kvalitnejšie sú paneláky zo 60. rokov. Vtedy si ešte odborníci ctili svoju remeselnú tradíciu.

Henrieta Moravčíková, architektka

Je načase zmeniť paneláky z nocľahární na budovy, v ktorých to bude naozaj žiť.

Štefan Polakovič, architekt

1,7 milióna ľudí žije na Slovensku v panelákoch

Kde sa najviac býva medzi montovanými panelmi?

Podľa posledného sčítania obyvateľov SR žije v panelákoch až 1,7 milióna ľudí, teda takmer každý tretí Slovák. V Bratislavskom kraji je počet ľudí žijúcich v panelákoch a v inom type bývania takmer vyrovnaný, v iných krajoch sú panelové domy v menšine. Ako upozorňuje Marián Jánošík zo Štatistického úradu, počet ľudí žijúcich v panelákoch môže byť ešte vyšší, keďže nie každý vedel správne vyplniť sčítací dotazník.

31 % (1 657 918) ľudí žije na Slovensku v panelákoch

Počet ľudí žijúcich v panelákoch

Počet ľudí žijúcich v iných typoch stavieb

Bratislavský kraj

276 774

285 803

Trnavský kraj

136 505

389 821

Trenčiansky kraj

190 279

376 337

Nitriansky kraj

172 148

482 224

Žilinský kraj

181 911

471 989

Banskobystrický kraj

206 264

418 845

Prešovský kraj

212 861

564 400

Košický kraj

281 176

469 057

ZDROJ – ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, GRAF – SM

Domov zvaný panelák

Ľudia si byty v panelákoch prispôsobili tak, aby sa v nich cítili príjemne. V projekte Petržalka Identity to zachytil fotograf Juraj Chlpík. Výzvou je zmeniť paneláky tak, aby boli príjemné aj ich spoločné priestory.