Namiesto náhradných bytov finančná kompenzácia. Tak znie opätovný návrh mesta

 

Bratislava opätovne navrhne ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, aby ľudia z reštituovaných domov dostali namiesto náhradných bytov finančnú kompenzáciu. K takémuto riešeniu sa prikláňajú predovšetkým dotknutí obyvatelia, legislatíva to ale neumožňuje.

“Mesto môže konať len tak, ako mu dovoľuje zákon,” povedal médiám prvý námestník bratislavského primátora Milan Černý. Keďže samospráva akceptovala túto požiadavku reštituentov, opätovne sa obráti na ministerstvo dopravy.

Už v minulosti prebiehali medzi rezortom dopravy a bratislavskou samosprávou rokovania, na ktorých sa opakovane otvárala otázka finančnej náhrady. Ministerstvo však podľa hlavného mesta pristúpilo len na model spolufinancovania a nadobudnutia bytu do podielového spoluvlastníctva obce a žiadateľa. Zo strany žiadateľov o tento návrh nebol podľa magistrátu záujem, preto sa v takomto riešení situácie nepokračovalo.

Pochybnosti mestských poslancov

Hlavné mesto je pritom do konca roka 2016 povinné poskytnúť náhradné nájomné byty reštituentom, ktorým bol priznaný na to nárok. Samospráva by tak mala obstarať približne 580 náhradných nájomných bytov v požadovanej štruktúre a so zákonnom stanoveným štandardom vybavenosti.

Niektorí bratislavskí poslanci na svojom aprílovom rokovaní vyjadrili pochybnosť, či mesto stanovený termín stihne. “Už dnes si neviem predstaviť, že by sme to stihli do konca roka 2016,” skonštatoval Oliver Kríž z Pravicového klubu. Starosta bratislavskej Petržalky Vladimír Bajan vyhlásil, že tento problém môže mať dosah na rozpočet hlavného mesta. “Bolo by dobré, aby v tomto pomohli starostovia mestských častí,” priblížil.

Viacerí poslanci sa pýtali, čo sa od roku 2011 v tejto veci mesto spravilo. Bývalý primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik zareagoval s tým, že za jeho pôsobenia samospráva diskutovala s obyvateľmi, akú formu náhrady by chceli. “Deväťdesiat percent ľudí sa vyjadrilo, že by chceli finančnú náhradu, nech im dá štát peniaze, preto sa mesto neponáhľalo s riešením problému,” uviedol. Podľa niektorých poslancov by ale najjednoduchším riešením bola kúpa hotových bytov.

Petržalský Matador?

Časť z náhradných bytov môže vyrásť v bývalom petržalskom priemyselnom parku Matador. Investor totiž ponúkol mestu, že ich tu postaví 272. “Tento proces sa momentálne nachádza v procese získavania povolenia pre územné rozhodnutie,” povedal Černý. Súčasťou tohto konania je aj petícia občanov pre hrozbu environmentálnej záťaže. “To možno celý proces akoby zdržuje,” podotkol.

Mesto sa obracia i na realitné kancelárie a banky, ktoré by podľa neho dokázali splniť požiadavky stanovené zákonom o cenových nákladoch či na jednotlivé výmery a výbavu náhradných bytov.

Mesto oslovuje taktiež prípadných záujemcov s ponukou na spoluprácu pri obstaraní týchto bytov, a to formou, ktorú zákon pripúšťa. Náhradné byty tak môže kúpiť, postaviť alebo má možnosť aj inventarizovať existujúce objekty a prestavať ich na byty.

“Tým sa chcú zaoberať mestské časti, ktoré môžu ponúknuť svoje objekty. Obraciame sa aj na štátne inštitúcie, či majú voľné objekty,” skonštatoval Černý.

Žiadosť o dotáciu

Bratislava môže požiadať štát o dotáciu na výstavbu náhradných bytov pre ľudí z reštituovaných domov, ale až po vydaní právoplatného stavebného povolenia. Na obstaranie jedného metra štvorcového (m2) je zo zákona vyčlenených maximálne 1000 eur, v čom sú zahrnuté aj prostriedky na vybudovanie technickej infraštruktúry, obstaranie pozemku či výstavbu.

Za vyprataný byt v reštituovanom dome môže Bratislavčan získať náhradu, ktorá je limitovaná počtom osôb. Pre jednu osobu ide o byt s maximálnou výmerou 45 m2, pre dve až tri osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 m2 a pri štvor- až päťčlennej rodine ide o trojizbový byt s výmerou do 75 m2.

Zdroj – TASR