Ceny bytov v Únii sú nadhodnotené o 20%

Lenka Buchláková, moderátorka: „Ceny nehnuteľností výrazne rástli aj v ostatných troch mesiacoch, najrýchlejšie v Žilinskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji. Drahšie kraje, ako Bratislavský a Košický, rastú pomalším tempom, no za meter štvorcový v novostavbe v Starom Meste zaplatíte aj viac ako osemtisíc eur. Súčasný stav na realitnom trhu a zároveň sprísňovanie podmienok na hypotekárnom trhu sa odrazí v čoraz nedostupnejšom bývaní. Viac si povieme s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, a Vladimírom Bolekom, členom predstavenstva a portfólio manažérom prvého realitného fondu IAD Investments. Dobrý deň, páni.“

Vladimír Bolek, portfólio manažér IAD Investments: „Dobrý deň.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Dobrý deň.“

Lenka Buchláková: „Začneme vami, pán Palenčár, a teda cenami nehnuteľností. Európska centrálna banka vyčíslila, že sú nadhodnotené v rámci celej Európskej únie, a teda konkrétne v eurozóne o pätnásť percent. Ako je to číslo v prípade Slovenska?“

Ján Palenčár: „Z pohľadu Slovenska, respektíve z pohľadu dostupnosti bývania, dostupnosť bývania na Slovensku sa zhoršuje. Zhoršuje sa predovšetkým z dôvodu dynamiky rastu úrokových sadzieb na hypotéky. To je zásadná vec, ktorá ovplyvňuje dostupnosť bývania Slovákov. Samotné hypotéky alebo zdražovanie hypoték je väčším problémom ako zvyšovanie cien nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „Za dekádu u nás narástli ceny nehnuteľností o sedemdesiat percent. Ešte Národná banka Slovenska v roku 2019 povedala, že za ostatných dvadsať rokov máme najdostupnejšie bývanie, bohužiaľ ale to už v súčasnosti neplatí a už teda hovoríme, že pre Slovákov je nedostupné.

Ján Palenčár: „Ako som spomenul, dostupnosť bývania sa zhoršuje. Stále nie je v takom stave dostupnosť bývania, v tak zlom stave, ako bola na prelome rokov 2008 – 2009, kedy prišlo k recesii a k prasknutiu realitnej bubliny. Pokiaľ sa vrátime do roku 2019, práve v tomto roku začali extrémne sa znižovať úrokové sadzby na hypotéky, čo do veľkej miery pomohlo realitnému trhu, a celková suma, za ktorú klient kúpil byt, vrátane nákladu na úverovanie, bola veľmi nízka oproti predchádzajúcim rokom.“

Lenka Buchláková: „Áno, tak tie lacné peniaze, ktoré sa tu pumpovali, teraz vlastne urobili takýto veľký boom, že nám praskajú realitné bubliny. Na Slovensku to zatiaľ nehrozí?

Ján Palenčár: „Keď si pozrieme portfólio tej veľkej skupiny dopytujúcich, to sú klienti, ktorí predovšetkým hľadajú bývanie pre seba. Určitá časť, zhruba niekde na úrovni dvadsaťpäť – tridsať percent, môže sa nazvať investičnou skupinou, ale to gro sú práve klienti, ktorí hľadajú pre seba, a títo klienti do veľkej miery sú schopní aj platiť vyššie úrokové sadzby na hypotéky. Pokiaľ sa dnes bavíme o úrokových sadzbách dve a pol percenta, ktoré dnes máme, sú to stále nízke úrokové sadzby. Samozrejme, ten sentiment z toho, že ešte pred pár mesiacmi sme tu mali úrokové sadzby pod jedno percento, čo nebolo udržateľné, tak v ľuďoch samozrejme vzbudzuje nejakú nedôveru a prehodnocujú rozhodnutie kúpiť si byt. Na druhej strane musíme povedať, že ani týchto dve a pol percenta ešte nemusí byť finále a tá úroková sadzba môže vystúpať niekde na úroveň okolo tých štyroch percent.“

Lenka Buchláková: „To sa odhaduje vlastne v tomto roku. Ako hovoríte vlastne, tie banky začali zvyšovať úrokové sadzby už v zásade od januára niekoľkokrát. Napriek tomu sa to neprejavilo na realitnom trhu. Tie aktuálne dáta Národnej banky Slovenska hovoria o tom, že ten medziročný rast je na úrovni dvadsaťpäť a pol percenta, ale zaujímavosťou je, že nevyskočili také kraje, ako Bratislavský tradične, ale Banskobystrický a Žilinský. Prečo?

Ján Palenčár: „Pokiaľ sa pozrieme na dynamiku rastu cien nehnuteľností posledné tri roky, tak najdrahšie kraje, ktorým je Bratislavský a Košický, v dynamike nevedú. Dlhodobo vedú ostatné kraje, práve tie destinácie, kde sa menej stavia alebo kde sa menej stavalo a kde prichádza nový development. To znamená, práve nový development a drahšie nehnuteľnosti zdvíhajú rýchlejšie priemernú cenu nehnuteľností. Toto je dôvod, prečo iné kraje vedú v dynamike rastu cien nehnuteľností, aj keď Bratislava z pohľadu celkovej ceny nehnuteľností je stále najdrahšou samozrejme lokalitou na Slovensku.“

Lenka Buchláková: „K tomu ďalšiemu vývoju sa ešte dostaneme. Prejdem k vám, pán Bolek, a teda k tomu, že Slováci milujú nehnuteľnosti, teda investovať do nehnuteľnosti vlastnej, teda buď na svoju spotrebu alebo teda investičného bytu, ale keď hovoríme o tom, že to bude nedostupnejšie, tak začínajú čoraz viac aj podľa štatistík vyhľadávať investovanie do nehnuteľností prostredníctvom realitného fondu. Čomu to pripisujete? Prečo práve realitné fondy?

Vladimír Bolek: „Realitné fondy predstavujú takú konzervatívnu zložku investičného sveta, lebo to spektrum investícií a možností je naozaj veľmi široké, a tie realitné fondy predstavujú nielenže tú konzervatívnu zložku, ale taktiež to priame prepojenie s trhom nehnuteľností, a preto sú pre tých slovenských investorov stále zaujímavé. Taktiež keď si tí slovenskí investori vyhodnocujú históriu a pozerajú sa na výkonnosť, ako ten fond fungoval, tak vidia, že ten realitný fond naozaj je na trhu už relatívne dlho a tá výkonnosť je veľmi zaujímavá, a preto vstupujú do realitných fondov.“

Lenka Buchláková: „Teraz vidíme aktuálne aj dáta z Národnej banky Slovenska, kde vidíme teda, ako sme sa o tom rozprávali s pánom Palenčárom, že ako sa vyvíjajú tie ceny. Práve preto to ukazujeme, že je to častokrát, ako hovorím, nedostupné. Tie realitné fondy z pohľadu investovania sú dostupnejšie?

Vladimír Bolek: „Áno, sú veľmi dostupné práve preto, že predstavujú investičnú triedu. A keď si pozrieme, že realitných fondov je samozrejme niekoľko druhov, tie najviac rozšírené a dostupné sú takzvané otvorené podielové fondy, ktoré sú zamerané teda na segment nehnuteľností, a tie sú pre bežného investora dostupné od dvadsať eur, to znamená že akákoľvek nízka suma, môže vstúpiť a začať investovať do toho realitného fondu, plus sú všeobecne dostupné, keď si vyhľadá svojho poradcu, to znamená, že má to predajné miesto, respektíve môže si zriadiť registráciu a investovať priamo cez webové sídlo správcovských spoločností, ktoré spravujú takéto typy fondov, tie fondy sú naozaj bežne dostupné.“

Lenka Buchláková: „A aká je vlastne likvidita, ak sa rozhodnem teda, že už nechcem investovať do toho fondu s nehnuteľnosťou? To možnože v súčasnosti bude komplikovanejšie s predajom. Čo s realitným fondom?

Vladimír Bolek: „Treba si uvedomiť, že realitný fond je regulovaný subjekt a ako regulovaný subjekt podlieha dohľadu Národnej banky a svojho depozitára a v zákone je uvedené, že každý realitný fond musí minimálne desať percent svojich aktív držať v hotovosti, zjednodušene povedané. To znamená, že je schopný kedykoľvek vyplácať tie redemácie a požiadavky podielnikov na spätný odkup. Príde investor, požiada o spätné odkúpenie, a zvyčajne do tých dvoch dní má prostriedky pripísané naspäť na účte.“

Lenka Buchláková: „Ešte sa potom dostaneme aj k tomu predaju, čo sa tyká klasických nehnuteľností. Ja len teda poviem dáta, čo sa týka investovania do realitných fondov. K tridsiatemu prvému marcu tohto roka atakovali vyše dvoch miliárd a medziročne nabrali viac ako dvadsať percent. Je to tým, že my sme konzervatívni a realitné fondy sa považujú za konzervatívne investovanie?

Vladimír Bolek: „Určite áno, plus tam zohráva veľmi silnú rolu, si myslím, tá história realitných fondov. Ony vznikli po zmene zákona v roku 2006. To znamená, že každý investor alebo veľká väčšina investorov, keď si vyberá investičnú možnosť, sa pozerá na to, ako ten fond funguje, akú má históriu, akú má výkonnosť, aké má objemy aktív, aké typy aktív sú tam, a tým investorom teraz tie realitné fondy vedia ukázať naozaj veľmi zaujímavé výnosy za tú minulú dekádu, a preto sa stávajú zaujímavé a veľmi výhodnou a vyhľadávanou investičnou triedou.“

Lenka Buchláková: „Sú stabilné a bez väčších výkyvov, ako teraz vidíme na akciovom trhu?

Vladimír Bolek: „Aj realitné fondy majú svoju dajme tomu kolísavosť výnosov. Na druhej strane, tá kolísavosť toho výnosu je omnoho nižšia ako v akciovom trhu. A keď si pozrieme výkonnosti jednotlivých realitných fondov, respektíve tej triedy otvorených realitných fondov, sa tam hýbeme v rozmedzí od troch do siedmich percent. To znamená, že tá kolísavosť je omnoho nižšia ako na akciovom trhu.“

Lenka Buchláková: „Pán Palenčár, ak sa teda rozprávame o investičných bytoch, aká je tam výnosnosť a kolísavosť?

Ján Palenčár: „Pokiaľ sa pozrieme na súčasnú návratnosť pri kúpe bytov, môžeme sa baviť zhruba o dvaapolpercentnom ročnom zhodnotení vašich zdrojov, ale tuto hovoríme čisto návratnosť zabezpečená z prenájmu takejto nehnuteľnosti. Pokiaľ by sme sa mali korektne pozrieť na zhodnotenie finančných zdrojov investovaných do nehnuteľnosti, musíme si pripočítať aj priemerné ročné zhodnotenie, to znamená priemerné zvýšenie ceny nehnuteľnosti, ktorú kúpite. Ak sa pozrieme na nejaké časové pásmo, povedzme desať rokov, tak takým konzervatívnym percentuálnym zhodnotením môžeme hovoriť zhruba päť percent. Čiže pokiaľ si pozrieme, dve a pol percenta sa vám vracia investícia z prenájmu, ďalších päť percent je priemerné ročné zhodnotenie alebo zvýšenie ceny nehnuteľnosti, tak sa bavíme o zhruba sedemapolpercentnom ročnom výnose z investícií do kúpy nehnuteľnosti, čo považujem za veľmi zaujímavé, aj keď stále konzervatívnu formu investovania.“

Lenka Buchláková: „Analytici z Bencont Investments prišli najnovšie s analýzou, že sa ľudia začínajú zbavovať investičných bytov a že sa to v tejto dobe neoplatí. Neoplatí sa to?

Ján Palenčár: „V každom prípade klienti, ktorí majú dnes nakúpené investičné byty, tak v niektorých prípadoch sa snažia využiť situáciu, kedy sú naozaj ceny veľmi vysoké, a takýmto spôsobom ako keby v krátkom čase zhodnotiť svoju investíciu. Na druhej strane, pokiaľ klient tieto finančné zdroje, ktoré obdrží z predaja takéhoto investičného bytu, si vloží na účet, alebo s nimi ďalej nepracuje, tak je to veľmi zlé zhodnotenie tej situácie, pretože vieme, že inflácia sa pohybuje zhruba okolo dvanásť až štrnásť percent, takže prichádza de facto o hodnotu týchto obdržaných financií. Takže áno, je pravdou, že niektorí investori predávajú byty, ale je to v menšom množstve.“

Lenka Buchláková: „Ak teda ešte prejdeme k tomu, že či sa to teraz oplatí, neoplatí, určite máte veľa otázok, či teraz v tejto dobe kupovať alebo predávať. Čo radíte klientom?

Ján Palenčár: „V prvom rade by som sa pozrel na to, aké majú preferencie, aký je ten dôvod, prečo chcú predať, prečo chcú kúpiť. Pokiaľ klient chce bývať, potrebuje vlastné bývanie si zabezpečiť kúpou bytu, tak určite radím, aby kupoval dnes. Po prvé, úrokové sadzby budú vyššie, to znamená, ešte dnes sa naozaj dá zabezpečiť hypotekárny úver s výhodnou úrokovou sadzbou zhruba tých dva a pol percenta. Na druhej strane, ceny nehnuteľností nebudú klesať. To si treba jasne povedať, že nie je predpoklad, pokiaľ nepríde k nejakým vonkajším vplyvom zásadným, veľkej ekonomickej kríze alebo nedajbože k niečomu horšiemu, čo by ovplyvnilo fungovanie na Slovensku, tak nie je dôvod, aby ceny nehnuteľností klesali. Čo sa môže stať, spomalí sa dynamika rastu cien nehnuteľností, to znamená nebudú rásť takým tempom ako sme boli zvyknutí posledné dva – tri roky, čo zároveň poviem, že nebolo zdravé tempo, bolo to extrémne vysoké tempo rastu cien.“

Lenka Buchláková: „Aj včera sme sa tu v rámci tých štatistík s Národnou bankou Slovenska rozprávali o tom, že môže dôjsť iba k stagnácii, ale k nejakému výraznejšiemu poklesu veľmi nie ako teda v okolitých krajinách. Ten trh ale je zaujímavý, že v ostatných krajinách, v Česku, kde sa nafukuje realitná bublina, je veľmi veľká, teraz sme videli v Austrálii, ako praskla realitná bublina, takže u nás hrozí v najhoršom scenári iba stagnácia?

Ján Palenčár: „Stále sa bavíme o tom, že nevieme úplne predikovať vonkajšie vplyvy. To znamená, ak by prišlo k nejakému zásadnému vonkajšiemu vplyvu, k ekonomickej recesii, prišlo by k bankrotu niektorých firiem, k zvýšeniu nezamestnanosti, toto by samozrejme mohlo mať zásadný vplyv aj na prípadné znižovanie cien. Pokiaľ by sa takéto niečo neudialo, a hovoríme tu o tom, že zvýšia sa úrokové sadzby, to znamená tá množina kupujúcich sa zmenší, niektorým ľuďom nebude umožnené si kúpiť byt práve preto, že nedostane ani hypotekárny úver, lebo neprejde nejakou bonifikáciou alebo nejakým preverovaním bankou, tak stále sa bavíme o tom, že bude menší tlak na kúpu bytov, skupina dopytujúcich sa zmenší, ale dnes máme tak malú ponuku bytov, že stále nebude stačiť na to, aký je u nás dopyt po bývaní. Tak preto to hovorím, že najbližšie obdobie nepredpokladáme pokles cien nehnuteľností, maximálne stagnáciu, reálne skôr spomalenie rastu.“

Lenka Buchláková: „Rovnaká otázka aj na vás, pán Bolek, keď hovoríme, že či kupovať, predávať v súčasnosti, určite máte aj veľa otázok vy. Teraz investovať, alebo s tým ešte počkať? Väčšinou v našej relácii Investujeme hovoríme, že už včera bolo neskoro. Tak ako to je s investovaním?

Vladimír Bolek: „Ja by som len doplnil kolegu. Treba povedať asi jednu vec, že tie investičné byty sú v podstate iba jednou zložkou toho realitného trhu. Ten realitný trh je vcelku široký a bohatý na svoje segmenty. A to je ten rozdiel medzi tým investičným bytom a realitným fondom, že investičný byt je jedna trieda aktív z trhu nehnuteľností. Ten trh nehnuteľností reprezentujú takisto komerčné nehnuteľnosti a tam práve tie realitné fondy vstupujú. Áno, ako ste správne povedali, včera bolo neskoro, pretože keď si chcete budovať to svoje portfólio a v ňom chcete mať zastúpenú zložku nehnuteľnosti, tak ten realitný fond je tá správna voľba, pretože prináša ten diverzifikačný prvok do toho portfólia. A investuje teda nielen do bytov, to je naozaj vcelku v tých realitných fondoch práveže menšia zložka portfólia, ale investuje do kancelárií, do logistických parkov, do retailových parkov, do nákupných centier, do rôznych iných podtried realít. Konkrétne napríklad americké realitné fondy poznajú až devätnásť druhov realitných investícií. Takže áno, záleží, ako má ten daný klient nastavené to portfólio, a tie nehnuteľnosti tam jednoducho patria v jednej alebo druhej forme.“

Lenka Buchláková: „Tak alebo v oboch formách. Čo sa týka diverzifikácie, keď hovoríme o tom, že aby sme nedávali vlastne všetky vajíčka do jedného košíka, tak to zjednodušene môžeme povedať, aké sú ešte iné možnosti v súčasnosti na trhu, ako teda nenechávať peniaze na bežných účtoch, a teda zhodnocovať peniaze v čase teda rastúcej inflácie?

Vladimír Bolek: „Asi jednoznačnou voľbou sú akcie a vyskladané portfólio. To znamená, že ten daný klient by si mal pozrieť, aký má vzťah k riziku, a na základe toho si nastaviť to vlastné portfólio a vyskladať si ho z jednotlivých tried aktív. Jednotlivé triedy, a špeciálne akcie a nehnuteľnosti, sú charakterizované práve tým, že tieto dve triedy dokážu prekonávať tú infláciu. Stane sa nejaký krátkodobý časový úsek, kedy sú aj ony za infláciou, ale v nejakom strednodobom časovom úseku a dlhodobom tú infláciu prekonávajú. A pekným príkladom sú možno práve tie realitné fondy. Keď si zoberieme, že konkrétne náš realitný fond je na trhu šestnásť rokov, dosahuje priemernú výkonnosť, to znamená, že každoročne keby ten človek tam mal naozaj šestnásť rokov prostriedky na úrovni zhruba päť celé osemdesiatosem percenta, a keď si zoberieme, že tá inflácia tu v podstate dekádu bola na úrovni nula, jeden, dva, tri percentá, tak ten fond dlhodobo dokázal prekonávať tú infláciu. Preto tieto dve triedy sú takou základnou zložkou toho portfólia, keď chceme prekonávať infláciu.“

Lenka Buchláková: „Hovoríme o realitných fondoch, ešte sa teda vrátime k nehnuteľnostiam ako takým. Slováci milujú bývať vo vlastnom. Deväťdesiat percent Slovákov vlastní nehnuteľnosť a dokonca sedemdesiat percent z tých Slovákov ju nemá zaťaženú hypotékou. To sú štatistiky, ktoré sú aktuálne z Eurostatu. Ja sa vrátim k tým opatreniam, ktoré sú tu a čo ste spomínali, že teda to bude znižovať ten dopyt po nehnuteľnostiach, to sú teda tie úrokové sadzby. Na druhej strane ešte tu máme teda aj napríklad opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorá teda od októbra sprísňuje poskytovanie hypoték, čo sa týka starších žiadateľov. To nejako výraznejšie ovplyvní trh?

Ján Palenčár: „Určite to ovplyvní trh do tej miery, že táto skupina žiadateľov, tým nebude umožnené financovanie nehnuteľnosti. Ale predsa len by som sa vrátil k tomu, čo ste spomenuli, že sedemdesiat percent vlastníkov nehnuteľností na Slovensku nemá svoju nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou. To nie je preto, že by boli Slováci tak bohatí a že si mohli všetci nakúpiť za trhové ceny nehnuteľnosti, ten dôvod je na strane privatizácie Štátneho bytového fondu po roku 1989, kedy státisícom, miliónom Slovákov bolo umožnené si veľmi lacno odkúpiť nájomné byty, štátne nájomné byty, v ktorých bývali. Čiže toto je ten dôvod, prečo to takto vyzerá v tej štatistike. Na druhej strane z toho vyplýva aj určitý konzervatívny prístup k vlastneniu nehnuteľnosti. To, že to má aj negatívne vplyvy, povedzme na mobilitu pracovnej sily, že Slováci potom neradi cestujú z miesta svojho bydliska, kde vlastnia nehnuteľnosť, za prácou, to už je práve to, s čím treba do nejakej miery bojovať práve povedzme silnejšou výstavbou nájomných bytov. Možno je to téma aj na realitné fondy, aby sa pozreli práve na investície do rezidenčných nehnuteľností. Práve toto by mohlo zdynamizovať celý realitný trh a takisto zlepšiť dostupnosť bývania pre Slovákov.“

Lenka Buchláková: „Dnes ešte prešla médiami taká zaujímavá správa bankových analytikov slovenských, ktorí hovoria, že sa ceny stavebných materiálov môžu znížiť, takže stavajte. Je to naozaj tak?

Ján Palenčár: „Ukáže to trh. My dnes hovoríme, že stále je ešte veľká neistota na trhu stavebných materiálov. Pokiaľ si dnes dáte spracovať ponuku dodávateľskou firmou, tak tie ponuky často majú veľmi krátku platnosť, povedzme dva týždne, mesiac, a viac nevie táto dodávateľská firma garantovať ceny stavebných materiálov. Takže stále tu ešte je veľká neistota. Druhá vec je, čo sa udeje napríklad s Ukrajinou v súvislosti s možnosťou obnovy Ukrajiny. Pokiaľ by sa v krátkej dobe prišlo k tomu, že bude sa obnovovať Ukrajina, tak opäť tu máme ďalší problém, že veľká časť stavebných kapacít z Európy bude presunutá na Ukrajinu, čo zasa bude mať vplyv na zvyšovanie stavebných prác a stavebných materiálov.“

Lenka Buchláková: „Na záver, páni, na oboch teda otázka, aby sme si to zosumarizovali. Veľakrát rozprávame teda o tej rastúcej inflácii, ktorá v budúcom roku pri tom hrôzostrašnom scenári s energiami, ak teda budú rásť, môže atakovať až sedemnásťpercentnú hranicu, čo je naozaj veľmi veľa. Ak si toto teda zoberieme, že štyridsaťštyri miliárd máme na bežných účtoch, tak je to katastrofa pre naše úspory. Zosumarizujme, čo by ste možno poradili, asi teda aj z vášho pohľadu predpokladám, v tejto situácii, ako poraziť infláciu v dnešnej dobe? Pán Bolek, nech sa páči.“

Vladimír Bolek: „Ja už som to načrtol v tej predchádzajúcej odpovedi. Každý investor by si mal zvážiť, do akých tried aktív je ochotný investovať, ale historicky je naozaj podložené, že dve triedy aktív dokážu tú infláciu z hľadiska dlhodobého poraziť, a to sú tie akcie a nehnuteľnosti v určitej forme. Takže to sú také základné odporúčania, ktoré fungujú a nad ktorými by sa každý mal zamyslieť a prijať to vlastné rozhodnutie.“

Lenka Buchláková: „A nepodliehať emóciám v súčasnom stave a nevyberať investície, ak máme už zainvestované.

Vladimír Bolek: „Áno, a vidíme to teraz pekne posledný mesiac, tie akciové trhy dokázali sa vrátiť alebo teda vymazať dosť veľkú mieru strát, ktoré boli od začiatku roka. A možno by som nadviazal ešte na kolegu, čo sa týka tých cien stavebných materiálov, my už vidíme teraz, že napríklad index ceny priemyselných kovov šiel o niečo dole, tie inflačné tlaky, napríklad aj ropa sa pohla, už to vidí aj náš spotrebiteľ na pumpách, že naozaj síce mierne zlacnenie, ale už je nejaké. Takže tie inflačné tlaky sa tou ekonomikou budú prelievať ešte v rôznej forme a preto by som sa vyhýbal ešte katastrofickým scenárom.“

Lenka Buchláková: „Áno, dnes sme už aj informovali, že ešte budú klesať ceny ropy, takže sme potešili opäť divákov. Ešte, pán Palenčár, vy ste tu mali aj kolegu, nedávno sme ho mali v Ekonomike, pána Lazíka, ktorý hovoril, že má veľa klientov, ktorí ako keby prepásli tú šancu, že čakajú, že či kupovať tú nehnuteľnosť a či prídu ešte lepšie časy, a teda drvivá väčšina tých klientov vždy prepásne tú najlepšiu príležitosť.

Ján Palenčár: „Je to tak. Mnoho klientov sa na nás obracia s tým, že povedzte nám, keby je tá pravá chvíľa kúpiť. Najlepšie sú také požiadavky, že povedzte nám, kedy to vypuklo, kedy praskla realitná bublina, a vtedy všetci nakúpime. No nie je to pravdou. My sme si zažili realitnú bublinu a prasknutie realitnej bubliny v roku 2009 a ani naozaj profesionálni investori v tej dobe nenakupovali nehnuteľnosti. To znamená, že tá situácia, ktorá je z dlhodobého hľadiska, ceny nehnuteľností rastú a pokiaľ aj príde z krátkodobého hľadiska k nejakému krátkemu prepadu, to je práve situácia, kedy sa stráca záujem o realitný trh, čiže spotrebiteľská nálada klesá a vtedy sa vôbec nič nekupuje. Toto sa môže stať povedzme v nejakom desať – pätnásťročnom horizonte, ale pokiaľ si pozrieme aj západoeurópske krajiny v päťdesiatročnom horizonte, ceny nehnuteľností stále rastú. Takže ak má človek úvahu kúpiť si nehnuteľnosť, je to dobré zrealizovať dnes, zajtra to lacnejšie nebude, tak z pohľadu vývoja hypotekárneho trhu, tak aj z pohľadu vývoja cien nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „Páni, v tejto chvíli vám ďakujem za informácie. Pekný deň.“

Ján Palenčár: „Pekný deň.“

Vladimír Bolek: „Ďakujeme.“

Lenka Buchláková: „Hosťami dnešnej Ekonomiky boli Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, a Vladimír Bolek, člen predstavenstva a portfólio manažér prvého realitného fondu IAD Investments.“

 

Zdroj: TV TA3; Ekonomika

Autor: Lenka Buchláková