Bývať ako Priatelia zo seriálu? Mladým to tak vyhovuje

Bývať ako Priatelia zo seriálu? Mladým to tak vyhovuje

[dennikn.sk; 20/03/2015; Matej Dugovič ]

Spoločné bývanie v jednom byte sa udomácňuje aj u nás. Netýka sa to len študentov, ale aj starších, ktorí dávajú pred samotou prednosť spoločnosti.

Michaela nás podvečer víta v bežnom, stredne veľkom byte v radovej zástavbe širšieho centra. Menšia predsieň, kuchynka spojená s jedálňou, obývačka a spálňa.

Približne o pol jedenástej buchnú dvere, do bytu prichádza jej spolubývajúca. Zatiaľ je tu miesta stále dosť. O štvrť hodiny sa to opakuje a zdravíme účtovníčku Moniku. Keď sa ako posledná neskoro v noci pridáva aj študentka Lucia, v byte už začína byť trochu tesno. Na Lucii vidno sklamanie z nevydarenej skúšky, pohár vína padne vhod.

Zábava sa pohárom vína nekončí, okolo polnoci účtovníčka zavelí, aby sa spoločnosť išla zahrať na Xboxe. Kombinácie v bojovej hre nikto neovláda, a tak náhodne stláčajú všetky tlačidlá na ovládači. Keď sa hra krátko po polnoci skončí, štyri dievčatá odchádzajú do spálne. Na prvý pohľad tlačenica a úplná strata súkromia, no spolubývajúce sa nesťažujú, práve naopak.

Lepšie ako samota

Obývačka je pre hostí, a keď­že 24-ročnej Michaele nerobí problém, že sme sa stretli prvýkrát v živote, nechá novinára prespať. Sama predtým bývala v spoločných podnájmoch, tentokrát si však byt kúpila a spolubývajúce jej pomáhajú splácať hypotéku – z tabuľkového platu ministerstva spravodlivosti takmer 750 eur v hrubom by to šlo len veľmi ťažko. Ak by aj po návrate snúbenca z Anglicka byt nevedeli splácať, do druhej, zatiaľ neobývanej izby by si ešte niekoho zobrali. Tá teraz funguje ako obývačka a akýsi úkryt, ak niektorá zo spolubývajúcich potrebuje súkromie.

“Na toto obdobie života je to najlepšia verzia. Aj keby som nemala hypotéku a mám byt, určite by som sama nebývala. Keď nie pre peniaze, tak pre spoločnosť. Dvakrát som si povedala, že bodaj by tu už nikto nebol a bola by som sama, ale aj tak je to oveľa lepšie. Byť sám je najhoršie.”

Cez inzerát sa môže ozvať ktokoľvek, no vraví, že ešte nikoho z bytu nemusela vyhodiť.

Hľadám vegetariána

Internet v hlavnom meste je plný ponúk na spoločné bývanie podobné tomu ako zo seriálu Priatelia.

Kým za vyše sto eur môže študent bývať nanajvýš v odľahlej garsónke, ak sa o priestor na bývanie podelí, môže si dopriať za rovnakú cenu aj lepšiu lokalitu a väčší byt.

Tento model si obľúbili študenti ako alternatívu voči internátom, využívajú ho však aj ľudia v strednom veku bez rodín. Motívom nebývajú len výrazne nižšie náklady, ale aj strach zo samoty v prázdnom byte.

Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár hovorí, že spoločné bývanie je len okrajovým fenoménom. Majitelia o to podľa neho nemajú veľký záujem, hoci na internete je množstvo takých ponúk. “Bežnejšie je to v zahraničí, ale je to alternatíva pre mladých,” vraví Palenčár.

Najväčší dopyt je spojený so začiatkom školského roka, v zime je záujemcov menej. Aj tak sa na jednom portáli s ponukami spolubývania vo februári objavilo približne 145 ponúk iba pre hlavné mesto.

Majitelia bytov majú na nájomníkov aj špecifické požiadavky. “V druhej izbe býva jeden vegetarián, preferoval by som tiež vegetariána alebo vegetariánku,” píše v inzeráte Andrej, ktorý k sebe hľadá ďalších nájomníkov.

Ďalší muž má zase záujem o podozrivo viac dievčat, iní sa snažia vykresliť v čo najlepšom svetle: ako pracujúci nefajčiar a športovec či poriadkumilovná, slušná, čistotná nefajčiarka, ktorej neprekážajú ani domáce zvieratká.

Pravidlá? Žiadne

Dievčatá z Michaelinho bytu mali na seba šťastie, vychádzajú spolu dobre, ráno sa netlačia pred zrkadlom a ani večer v kuchyni. Každá má iný režim a po denných povinnostiach sa v byte väčšinou naraz ani nestretnú. Michaela pravidlá vo svojom byte nezaviedla, a predsa to funguje.

“Ako majiteľka bytu by som ich mala nastaviť ja, ale potom by som ich aj musela dodržiavať,” vraví. Každý upratuje, ako sa mu chce, problém by bol len s mimoriadne neporiadnym spolubývajúcim, zhodnú sa dievčatá.

“Najviac upratujem asi ja, lebo mám najradšej poriadok. Dnes som nechala veľa riadu, a keď som prišla domov, bol už umytý,” hovorí majiteľka. Keby spolu bývali “bordelárky”, tak by si nejaký systém museli nastaviť, hovorí Monika.

Cez sviatky bývajú spoločné byty často prázdne, ich obyvatelia navštevujú rodiny. Utužovanie vzťahov počas spoločného trávenia sviatkov je preto výnimočné.

V Michaelinom byte konflikty nie sú, a to ani pred jediným televízorom. Večer si zapnú Nákupné maniačky alebo film.

Žena medzi mužmi

V čisto chlapčenskom byte nemusí byť o neporiadok a občasné konflikty núdza. “Býval som s ďalšími štyrmi chalanmi, bolo tam menej miesta, nočné návštevy a aj veľké párty, keď sa to vymklo,” vraví Michal.

Spolu s Martinom sa za lepšími podmienkami presťahovali do bytu v centre s vidinou, že sa im podarí nájsť do trojice ešte nejaké dievča. “Predtým bol problém s upratovaním, tak aj preto.”

Obavy z nezáujmu sa nepotvrdili. “Predtým by sme boli radi, že sa niekto ozve, ale takto sme mohli vyčleniť množstvo chlapov.”

Ženy to majú pri hľadaní bývania jednoduchšie. Kým ponúk pre mužov bolo na jednom portáli za február asi 17, dievčatá mali na výber trojnásobok.

Rýchlym konkurzom v dovtedy chlapčenskom byte nakoniec prešla študentka Dáša, ktorá sa práve vracala z Kodane.

,,Kontrolovali sme gramatické chyby v texte. Hľadali sme niekoho, s kým sa bude dať porozprávať. Dáša študuje v zahraničí, tak sme vedeli, že to asi nebude úplne márne,” hovorí Mišo.

A Dáši zase vyhovuje pánska spoločnosť. Aj po niekoľkých mesiacoch sa obyvatelia zmiešaného bytu zhodnú, že dievča je zárukou poriadku. Spoločne trávia aj voľný čas, cez týždeň športom, cez víkendy zábavou v meste. Ak chcú trochu súkromia, stačí sa len zavrieť do izby. Každý má vlastnú za 250 eur mesačne.

Nielen dánski seniori

Výnimočne ponúkajú prenájom časti vlastného domu alebo bytu aj dôchodcovia, ktorí si môžu k dôchodku niečo privyrobiť. Občas tak vo vedľajšej izbe musia strpieť aj komornejšiu študentskú zábavu.

“V Kodani si berú starší ľudia k sebe zahraničných nájomcov. Vedia, že pri vysokých cenách je pre nich ťažké si niečo nájsť,” hovorí Dáša. Dáni sú podľa nej otvorenejší a spoločenskejší, a radi sa porozprávajú so zahraničnými študentmi.

Počas štúdia v českom Olomouci sa k páriku asi 65-ročných dôchodcov nasťahoval Ivo Čipkár. Konkurz vyhral veľmi jednoducho, stačilo, že ako jediný nezabudol zverejniť aj svoje telefónne číslo a nie iba e-mail, ktoré staršia pani domáca nerada píše.

“Nemali domáce zvieratá, tak im asi prišlo dobre, že sa mohli s niekým porozprávať o bežných témach, mohla to byť aj náhrada za deti, ktoré sa už osamostatnili.”

Ivan sa počas ročného pobytu s dôchodcami musel občas prispôsobiť aj zvláštnym požiadavkám. “S pani domácou som mal konflikty, veľmi dbala na čistotu. Kvapky v dreze vyžadovala hneď utrieť do sucha handrou, v sprchovacom kúte som ich musel zase zotrieť stierkou na okná.” Pokus o umývanie riadu hneď po nasťahovaní sa nakoniec skončil karhaním. “Nepáčila sa jej technika, radšej to spravila sama.”

Konflikty aj s kamarátkami

Deliť sa o priestor s ďalšími ľuďmi nie je vždy ideálne, a to ani pri dlhoročných kamarátkach. Vo Vrakuni obsadili byt štyri bývalé spolužiačky z gymnázia, po piatich mesiacoch sú už len tri, aj to s ponorkovou chorobou.

“Boli sme spolu predtým štyri roky, teraz každý deň, tak je to logické. Začali sme si liezť na nervy a veľakrát sme sa pohádali,” hovorí študentka a nájomníčka Monika. Napríklad pre drobnosti ako nevysypaný kôš či zabudnutý nákup čistiacich prostriedkov.

“Zmluva sa nám končí až v júli, tak sme si vstúpili do svedomia, a čo sa dalo, sme vyriešili.” No aj tak odkaz na chladničke, aby si každý po sebe upratal a nežili potom v neporiadku, na flegmatikov nezafungoval.

Záhadne zmizla aj zubná pasta a neskôr krém, nikto sa nepriznal. “Už si z toho robíme žarty, že tu máme škriatkov alebo majiteľ bytu nám to chodí vykrádať a vyjedať.” Samostatnú spálňu pre dvoch majú len jednu, ďalšie dve dievčatá bývali v obývačke prepojenej s kuchyňou. Pre súkromie nie veľmi ideálna kombinácia, najmä keď rýchlovarná konvica občas vyruší zo spánku.