Všetky príspevky Eva Ďurinová

Index realitného zdravia bol v marci 2,61, silné mesiace trh len čakajú

Index realitného zdravia bol v marci 2,61, silné mesiace trh len čakajú
[openiazoch.zoznam.sk; 20/04/2015; Redakcia ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Realitný trh na Slovensku sa v marci vyvíjal o čosi lepšie ako vo februári, optimistické predpoklady odborníkov sa však nepotvrdili. Index realitného zdravia (IRZ), ktorý zostavuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), totiž v marci dosiahol hodnotu 2,61.

Realitní profesionáli odhadovali marcový index na úrovni 2,3. “Prekvapivo dobrá februárová prognóza vývoja trhu na marec sa nepotvrdila, hoci je hodnota indexu nepatrne lepšia ako minulý mesiac. Potešiteľné zistenie je pretrvávajúci optimizmus tvorcov indexu a jeho stabilný pozitívny vývoj. Potvrdzuje sa, že prognózy v úvode každého roka sú jemne nadsadené, pričom v závere roka sú, naopak, veľmi presné,” zhodnotila asociácia.

Marcový IRZ dosiahol hodnotu 2,61, čo je o viac ako 0,03 bodu lepšie ako vo februári a o 0,11 lepšie ako v januári tohto roka. Medziročne sa index zlepšil rovnako o 0,03 bodu. “Silné mesiace nás ešte len čakajú a sme presvedčení o pokračovaní rastových trendov vývoja trhu,” predpovedá NARKS.

Prognóza IRZ na apríl na úrovni 2,36 stále patrí k rekordným, ktoré atakujú hranicu 2,3. “V nasledujúcich mesiacoch očakávame rastúce prognózy, ktoré postupne, smerom k letnému útlmu, budú viac a viac blízke reálnej nameranej hodnote indexu,” dodala asociácia.

Index realitného zdravia zostavuje NARKS na základe odpovedí realitných kancelárií z celého Slovenska. Môže nadobudnúť hodnotu od 1 do 5, pričom najnižšia úroveň predstavuje najlepšie fungujúci a prosperujúci trh. Má slúžiť na orientáciu pri rozhodovaní tak pre realitných profesionálov, ako aj pre verejnosť so záujmom o reality.

Tento biznis je veľké riziko

Tento biznis je veľké riziko
[Plus jeden deň; 88/2015; 17/04/2015; s.: 9; mt ; Zaradenie: SERVIS]

Odkupovanie nehnuteľností realitnými kanceláriami už na Slovensku existuje nejaký čas, zatiaľ však nebolo vyslovene cielené na seniorov a nespájalo sa s právom dožitia.

“Je to zmysluplná služba, spája sa však s veľkým množstvom rizík pre klientov,” upozorňuje Martin Čapo, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Vysvetľuje, že pri sprostredkovaní nehnuteľností ide o životné investície, preto by sprostredkovanie nemalo byť ponechané na trh, ale malo by byť usmerňované štátom. “Ak vezmeme seniorov ako cieľovú skupinu odkupovania nehnuteľností s ponechaním práva dožitia, je veľmi pravdepodobné, že títo budú vo veľmi nevyváženej pozícii,” zdôrazňuje Čapo. Dnes neexistuje spôsob, ako kontrolovať realitných sprostredkovateľov. Živnostenský úrad skontroluje, či realitka sídli na uvedenej adrese, no do zmlúv medzi predávajúcim a kupujúcim nemôže vstupovať. Slovenská obchodná inšpekcia takisto nemá kompetencie kontrolovať činnosť realitných kancelárií. “Ak by prišlo k prípadnému bezdôvodnému obohatenia sa na úkor klienta, tento problém spadá len do rozhodnutia súdu,” upresnila hovorkyňa SOI Danuša Krkošová. Podľa slov viceprezidenta NARKS je akou-takou ochranou občanov Garančný fond, ktorý existuje od začiatku roka. Jeho prostriedky budú slúžiť práve na pomoc poškodených klientov. Vzťahuje sa však iba na kancelárie, ktoré sú členmi NARKS.

Lokalita neúprosne mení cenu, aj o sto tisíc

Lokalita neúprosne mení cenu, aj o sto tisíc
[sme.sk; 15/04/2015; Redakcia ; Zaradenie: Zmluvy a postupy]

Určenie tej správnej ceny, ktorú kupujúci vpíše do inzerátu, nie je ľahké. Trh nehnuteľností sa vyvíja a kúpyschopnosť obyvateľstva sa mení.

Môže byť medzi ako-tak porovnateľnými domami v okrajovej časti Bratislavy a v blízkom satelite cenový rozdiel okolo stotisíc eur? Áno, môže.

A to dokonca aj vtedy, keď ten na okraji Bratislavy nepatrí k najmladším a potrebuje rekonštrukciu a druhý, v satelite vzdialenom zhruba 15 kilometrov, je v podstate .

To, čo zohráva obrovskú úlohu pri cenotvorbe takýchto domov, je lokalita. (A samozrejme aj to, čo sú kupujúci ochotní, alebo si môžu dovoliť zaplatiť.) V prípade hlavného mesta veľkou mierou rozhoduje na jednej strane dostupnosť mestskou hromadnou dopravou a v prípade druhom katastrofálne zápchy.

Tie v niektorých časoch a smeroch prakticky znemožňujú plynulý presun do zamestnania a škôl inde ako v dedine, z ktorej satelitné mestečko vyrástlo.

Mikrotrh a kupujúci v ňom

Jedným z ďalších faktorov je podľa Martina Čapa z Národnej asociácie realitných kancelárií záujem o dané mikrotrhy, kde cenu definuje lokálny dopyt a ponuka. Zatiaľ čo o jednu lokalitu je väčší záujem a ponuka napríklad rodinných domov je v nej limitovaná, v satelite s problematickou dopravou môže byť ponúk pomerne veľa a stále pribúdajú, zatiaľ čo dopyt je obmedzený na kupujúcich, ktorí nie sú viazaní na každodenné dochádzanie v kritických hodinách. Jediné, čím môže ponuka v takomto prípade zaujať, je cena.

Rozdielny bude aj kupujúci. Ten, koho zaujme v satelite, chce s najväčšou pravdepodobnosťou bývať okamžite a jeho rozpočet je obmedzený, odhadujú analytici JLL.

Záujemca, ktorý kúpi dom hoci na okraji mesta, ale stále ešte v dosahu občianskej vybavenosti a MHD, bude mať rozpočet výrazne vyšší a starý dom buď zbúra a postaví na nový, alebo bude mať v zálohe ďalšie peniaze na zásadnú rekonštrukciu.

Objektívne i subjektívne

Zavážia aj faktory, ako sú orientácia na svetové strany, technický stav a vybavenie, prípadné možné či hroziace ťarchy a chyby nehnuteľností.

Podľa Jána Palenčára z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska napríklad orientácia na svetové strany je faktorom, ktorú kupujúci často podceňujú a pritom vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu bývania.

Existujú však aj ďalšie, subjektívne faktory cenotvorby. Medzi nimi nereálne očakávania či taktika ponúknuť za viac, aby bolo z čoho znižovať.

“Správne určená cena je najdôležitejšou skutočnosťou, ktorá vplýva na predajnosť nehnuteľnosti. Ceny požadované v inzerátoch nehnuteľností často nekorešpondujú s reálnou trhovou cenou, skôr naopak,” hovorí Mojmír Plavec z Realitnej únie SR.

Vysoká cena v praxi spôsobí, že sa nehnuteľnosť nedokáže predať aj desiatky mesiacov. “Určenie adekvátnej ceny je však veľmi náročný proces, pretože trh nehnuteľností sa vyvíja a kúpyschopnosť obyvateľstva sa mení,” vysvetľuje.

Čo vplýva na cenu domu, či bytu

Objektívne faktory

– makroekonomické faktory (najmä kúpyschopnosť obyvateľstva, daňové zaťaženie),
– lokalita – atraktivita podľa polohy obce, štvrte, ulice,
– poloha
nehnuteľnosti – orientácia na svetové strany, výhľad, svetlosť, rovinatý pozemok, okolité prostredie (parky, lesy, ihriská),
– dopravné spojenie,
– občianska vybavenosť v blízkom okolí (obchodný
dom, škola, nemocnica),
– sociálna úroveň obyvateľstva,
– vek a technický stav
nehnuteľnosti, dispozičné riešenie,
– inžinierske siete ,
– konštrukcia a stavebné materiály, zateplenie objektu,
– právny status – ťarchy, exekúcie, existujúci nájomný vzťah, nevysporiadané vlastnícke vzťahy

Budú spotrebné úvery nasledovať osud hypoték?

Budú spotrebné úvery nasledovať osud hypoték?
[investujeme.sk; 09/04/2015; Peter Apolen ; Zaradenie: Investujeme.sk]

Banky vlani poskytli spotrebné úvery v hodnote 2,2 mld. eur. Je to o dve pätiny viac ako pred rokom. Priemerný úrok v tomto februári dosiahol 11,9 percenta, čo je zhruba o tri body menej ako pred dvomi rokmi. Čaká spotrebné úvery podobný vývoj ako úvery na bývanie? Odpovedali nám na to zástupcovia bánk.

Záujem verejnosti sa v posledných rokoch upiera k úverom na bývanie. Sadzby rapídne klesli, vďaka čomu stúpol záujem o refinancovanie starších, drahších pôžičiek a zároveň i o nové pôžičky. Podľa odborníkov by sa ale tento potenciál mohol v priebehu času vyčerpať. Úroky sa totiž už dnes blížia európskemu priemeru, takže skôr či neskôr vyprchá motivácia predčasne splácať staré hypotéky.

Oproti tomu spotrebné úvery na svoju revolúciu len čakajú. Hoci trh vykazuje vysokú dynamiku aj z minulých dvoch rokov, priemerný úrok na Slovensku je ale stále zhruba dvojnásobný oproti priemeru eurozóny. Pre pokles hovorí viacero faktorov súčasne, i keď podľa niektorých bankových analytikov bude len postupný.

Spotrebné úvery vykazujú vyššiu medziročnú dynamiku ako trh hypoték. Ich objem rastie už tretí rok po sebe najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Úrok klesol za dva roky o takmer tri percentuálne body. Len zhruba štvrtina spotrebných úverov sú nové úvery. Zvyšok predstavuje refinancovanie. Spotrebné úvery tvoria zhruba šestinu všetkých retailových úverov. Nárast spotrebných úverov je sčasti spôsobený i vyplácaním prečerpaní účtov, kreditných kariet a nebankových pôžičiek.

Pre pokles úrokov spotrebných úverov hovorí extrémne dostupné medzibankové financovanie. ECB prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania pumpuje do ekonomiky eurozóny 60 mld. eur mesačne. Úroky, za ktoré požičiava bankám, sú okrem toho veľmi blízko nule. Komerčné banky preto majú dostupné zdroje pre poskytovanie úverov. Slovenské banky okrem toho majú už tradične dostatok zdrojov z vkladov klientov.

Ďalším faktorom je zlepšujúca sa makroekonomická situácia Slovenska. Nezamestnanosť klesá a približuje sa 12 tim percentám. Rast HDP sa posilňuje. Reálna mzda rástla vlani o 4,3 percenta, čo je najrýchlejšie od finančnej krízy. Stále zamestnania a perspektívne mzdy robia z domácnosti v očiach bánk dôveryhodnejších dlžníkov, spotrebitelia si zas dovolia viac vstupovať do úverových vzťahov.

Ďalším podstatným faktorom hovoriacim v prospech trhu spotrebných úverov je konkurencia. Podobne ako pri hypotékach sa banky snažia podliezať konkurenciu a získavať tak nových ako i konkurenčných zákazníkov. Niektoré banky napríklad sľubujú pri prenesení spotrebného úveru najlepšiu ponuku na trhu. Iné sa snažia uspieť fixným percentom, o ktoré znížia súčasný úrok. Ďalšie odmeňujú klientov za zodpovedné splácanie.

Názory predstaviteľov bánk na tempo poklesu úrokov a rastu nových obchodov sa rôznia. Niektorí čakajú podobne rýchly vývoj ako na hypotekárnom trhu v ostatných dvoch rokov, iné pripúšťajú postupný pokles sadzieb, no len o desatiny percentuálneho bodu. Ich prognózy ponúkame nižšie:

“Na Slovensku existuje pomerne veľký priestor na rast spotrebných úverov, keďže ekonomická situácia sa stabilizovala a zamestnanosť rastie. Predpokladáme preto, že záujem spotrebiteľov o malé úvery bude aj naďalej narastať. Možno tiež predpokladať, že úrokové miery budú klesať podobne, ako to bolo u hypoték. Okrem poklesu sadzieb je za nárastom záujmu podľa nás aj jednoduchosť a rýchlosť získania úveru,” uvádza hovorkyňa Sberbank Ľubomíra Chmelová. “Jedným zo spúšťačov aktuálneho vývoja na trhu spotrebných úverov je nepochybne zostrujúce sa konkurenčné prostredie, keď jednotlivé banky najskôr pristúpili ku zmenám podmienok vlastných produktov, čo následne umožnilo ich presuny bez sankcií. Nárast zrejme nebude taký výrazný ako pri hypotekárnych úveroch vzhľadom na nižšiu dĺžku splatnosti,” uvádza za mBank jej hovorca Tomáš Palovský. Konkurenčné Zuno ale protirečí: “Dovolím si tvrdiť, že potenciál spotrebných úverov, čo sa týka poklesu úrokových sadzieb, je ešte výraznejší ako v prípade hypoték. Zatiaľ čo úrokové sadzby hypoték pravdepodobne dosiahnu v roku 2015 najnižšiu možnú mieru, vďaka vyšším priemerným sadzbám na spotrebných úveroch predpokladáme pokles aj v ďalšom období,” hovorí Lukáš Fúčela, špecialista na úverové produkty tejto banky. Hlavným faktorom v prípade ďalšieho znižovania bude podľa neho konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami a nebankovými inštitúciami. “Výrazné ušetrenie v prípade refinancovania spustili na trhu hlavne nové online banky. Klasické kamenné banky si nemôžu dovoliť tento trend, aj za cenu nižších príjmov, ignorovať. Preto v oblasti refinancovania predpokladáme intenzívnejší konkurenčný boj,” dodáva hovorca. “Pokles sadzieb môže evokovať, že podobná situácia nastane aj na trhu spotrebných úverov. Toto je však iný typ produktu a preto zrejme ich pokles nebude taký rýchly a dramatický. Hypotéka sa považuje za produkt, ktorý umožňuje budovať dlhodobý vzťah s klientom a ponúkať mu aj ďalšie finančné služby. Avšak hlavný rozdiel je asi v správe väčšieho počtu úverov v menších objemoch v porovnaní s hypotékami ako aj v nákladovosti, najmä pri nesplácaní časti portfólia. Takže ekonomická situácia a delikvencia tejto časti úverového portfólia bude veľmi dôležitý faktor,” dodáva pohľad z iného uhla Marek Gábriš analytik ČSOB. Pripomína, že ľudia sa obyčajne snažia o vysokú platobnú disciplínu pri splácaní svojho bývania, čo pri spotrebných úveroch nemusí byť vždy tak. “V tomto roku sa očakáva pokles úrokových sadzieb na spotrebných úveroch, hlavne pod tlakom konkurenčného prostredia. Predpokladáme však, že pokles sa prejaví rádovo o desatiny percenta, nie o celé percentuálne body,” uvádza hovorkyňa Poštovej banky Anna Tkáčová. “Zvýšený záujem o refinancovanie spotrebných úverov z posledných dvoch rokov by mal pokračovať aj naďalej. Klesajúca nezamestnanosť, zlepšujúca sa situácia na trhu práce, rast nominálnych aj reálnych miezd a úrokové sadzby udržiavajúce sa na pomerne nízkych úrovniach, to sú faktory, ktoré by aj v tomto roku mali pozitívne pôsobiť na záujem obyvateľov o úvery,” dodáva analytička banky Jana Glasová. “Očakávame, že aj v roku 2015 bude pokračovať nárast stavu spotrebných úverov, no tempo by malo byt o niečo nižšie. Vzhľadom na ostatné kroky ECB, ktoré majú za cieľ znížiť úročenie úverov pre firmy a domácnosti, sa dá očakávať, že aj úročenie spotrebných úverov v roku 2015 mierne klesne. Nahrávať tomu bude aj pokles nezamestnanosti, čo je dôležitý rizikový faktor. Za rýchlym rastom je najmä dobrý vývoj nominálnych miezd a zamestnanosti. Domácnosti už nepociťujú také obavy o ďalší vývoj ekonomiky ako pred pár rokmi,” uvádza analytik Tatra banky Juraj Valachy. “Predpokladám, že v tomto roku by tempo rastu spotrebných úverov mohlo zvoľniť, aj keď opäť zostane dvojciferné,” hodnotí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová “Napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce sa miera zlyhaných spotrebiteľských úverov pohybuje stále okolo siedmych až ôsmych percent. Pozitívny vývoj ekonomiky tak mal zatiaľ len minimálny vplyv na kvalitu spotrebiteľských úverov, a tak zatiaľ banky musia stále počítať s viac menej nezmenenými nákladmi na riziko,” upozorňuje na možné riziká analytik UniCredit banky Ľubomír Košňák. “Pri spotrebných úveroch hrá veľkú úlohu riziko, že úvery nebudú splatené. Aby vznikol ešte výraznejší priestor, musia sa zlepšiť makroekonomické fundamenty, ktoré ovplyvnia výšku nesplácaných úverov (zamestnanosť, mzdy, a podobne)”, pripája sa analytik VÚB banky Andrej Arady. “Úroveň zadlženia slovenských domácnosti je na chvoste regiónu, no výraznejší rast dlhu limituje podpriemerná úroveň HDP,” uzatvára. Pokles priemerného úroku na spotrebných úveroch

Zdroj údajov: NBS, Spracovalo: Fincentrum

Objem nových úverov na bývanie vo februári vzrástol na 427,8 mil. eur

Objem nových úverov na bývanie vo februári vzrástol na 427,8 mil. eur
[teraz.sk; 07/04/2015; TASR ]

Priemerná úroková sadzba na poskytnutých úveroch klesla na druhú najnižšiu hodnotu v histórii, a to na 2,75 %.

V tomto roku by sa bankám opäť malo dariť v poskytovaní úverov na bývanie. Nasvedčujú tomu aj štatistiky Národnej banky Slovenka (NBS) za február 2015, keď objem nových pôžičiek medziročne vzrástol o 28 % a dosiahol 427,8 milióna eur. Priemerná úroková sadzba na poskytnutých úveroch klesla na druhú najnižšiu hodnotu v histórii, a to na 2,75 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti Fincentrum.

“Už na základe januárových výsledkov sme čakali, že tento rok bude veľmi dynamický. Potvrdenie prišlo aj vo februári. Podmienky na trhu sú v roku 2015 naklonené novým rekordom,” skonštatoval v aktuálnej analýze senior analytik spoločnosti Fincentrum Peter Világi. Za februárovým rastom poskytnutých úverov pritom podľa odborníka nie sú marketingové akcie bánk. “Stoja za ním dlhodobo nízke úrokové sadzby, ako aj rastúci apetít na realitnom trhu. A, samozrejme, aj stále dostatočný priestor na refinancovanie starších, drahších úverov,” vysvetľuje Világi.

Sadzba na úveroch na bývanie podľa jeho slov klesá už dva roky. Je za tým pokles úrokov na medzibankových a svetových finančných trhoch, ale aj konkurencia medzi bankami na Slovensku. Banky sa snažia získať klientov, ktorým končí fixácia starších úverov a podliezť tak svojou ponukou konkurenciu.

Nízkym úrokom prajú tiež makroekonomické veličiny. Nezamestnanosť klesá, reálna mzda stúpla vlani najviac v pokrízovom období. Podľa Világiho tak kredibilita Slovákov, ktorí majú dlhodobé zamestnania a dobrý plat, preto v očiach bánk rastie. “Zlepšuje sa aj očakávanie samotných spotrebiteľov týkajúce sa budúcnosti, takže sú odvážnejší pri vstupovaní do dlhodobých záväzkov, akými sú aj hypotéky,” tvrdí Világi.

Tento rozmer sa prejavuje tiež na realitnom trhu. V uplynulom období bolo v Bratislave predstavených viacero väčších developerských projektov, ktoré už spustili aj predaj. Zobúdza sa i trh so staršími bytmi. “Index realitného zdravia, ktorý zostavuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska, dosiahol vo februári hodnotu 2,64, čo je o 8 stotín menej ako v januári a o 16 stotín menej ako vlani,” doplnil senior analytik Fincentra s tým, že tento index zostavujú realitní makléri a kancelárie a hovorí o ich sentimente vývoja realitného trhu.

Fincentrum očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch by mal objem poskytnutých úverov rásť. Všetky spomenuté faktory, ktoré vplývajú na úverovanie, budú totiž podľa Világiho pôsobiť i naďalej. “K nim sa ešte pravdepodobne pridá zintenzívnené marketingové úsilie bánk, ktorých hlavná sezóna je v máji, novembri a decembri,” uviedol Világi. Podľa Fincentra tak dôjde pravdepodobne k prelomeniu rekordných hodnôt v objeme nových poskytnutých úverov, ako aj výšky úrokovej sadzby.

Tento rok by mal byť priaznivý aj pre spotrebné úvery. “Obmedzenie podielu úverov vo výške 90 % až 100 % hodnoty založenej nehnuteľnosti prinesie na trh v tomto segmente nové produkty na dofinancovanie bývania. Už teraz sa objavujú prvé ponuky s úrokovou sadzbou okolo 5 %,” dodal Világi. Aktuálny priemerný úrok 11,9 % by tak v krátkom čase mohol klesnúť.

Realitný trh naberá nový dych

Realitný trh naberá nový dych
[stavebne-forum.sk; 02/04/2015; redakcia ]

Ako sa vyvíja realitný trh po skončení recesie? – predovšetkým na túto otázku sa pokúsi odpovedať už 11. ročník konferencie Stavebného fóra, ktorá sa pod názvom “Real Estate Market 2015 – Development & investície” uskutoční 23. apríla v bratislavskom Austria Trend Hoteli.

Podobne ako celý región strednej a východnej Európy dnes i Slovensko prežíva viditeľné ekonomické oživenie, ktoré je dôkazom toho, že recesia z prelomu dekády je už definitívnou minulosťou. Aké sú ale presné parametre súčasného hospodárskeho rastu, kde sú jeho silné a slabé miesta a predovšetkým aká je jeho najbližšia budúcnosť – na to sa vo svojom úvodnom príspevku pokúsi odpovedať Mária Valachyová, vedúca analytického oddelenia Slovenskej sporiteľne.

V paneli venovanom komerčným nehnuteľnostiam jeho aktívni účastníci, napríklad Peter Píš z developerskej spoločnosti J&T Real Estate, Peter Kysela zo spoločnosti Atrios, či Daniel Kúth z konzultačnej firmy Jones Lang LaSalle, zmapujú aktuálny vývoj jeho jednotlivých segmentov. Reč bude tiež o boome výstavby logistických areálov, ktorá je reakciou na vzostup dopytu po skladovacích a priemyslových kapacitách v strednej a východnej Európe, či o trende kombinovania rôznych typov nehnuteľností do jedného celku. Napríklad retail a byty, retail – logistika apod.

S pohľadom z “druhej” strany, teda optikou investorov, účastníkov konferencie v rámci tohto panelu zoznámi Guy Speir z realitného fondu Heitman. Nemenej dôležitá ako celková hospodárska situácia je pre realitný biznis tiež kvalita legislatívneho prostredia, ktoré má zásadný vplyv najmä na realizáciu výstavby, súvisiace povoľovacie konanie i oblasť územného plánovania. Vzťahy medzi stavebníkmi, respektíve developmentom a dodávateľmi stavebných prác z hľadiska realitného práva budú predmetom vystúpenia renomovaných právnikov Róberta Daniša z advokátnej kancelárie Wilson & Partners a Martina Mendela od Dentons Europe. V rámci legislatívneho panela sa objaví i problematika stavebného a katastrálneho zákona, ale i zaujímavá prípadová štúdia týkajúca sa zákona o verejnom obstarávaní.

Veľmi významným segmentom realitného trhubyty a rezidenčný development.

Sú second handy konkurenciou pre novostavby? – i na túto otázku budú hľadať odpoveď experti v rámci posledného panela konferencie, ktorý bude vedený prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, Jánom Palenčárom. Aktívni účastníci (napr. Ingrid Konrad, hlavná architekta Bratislavy, Pavel Pelikán (J&T Real Estate) či Filip Žoldák z realitnej kancelárie Herrys) sa budú venovať i bytovej výstavbe v metropole, vzťahom medzi mestom a developermi a novým plánovaným projektom.

Panelstory ešte potrvá. Bude mať happy end?

Panelstory ešte potrvá. Bude mať happy end?

 [SME; 73/2015; 28/03/2015; s.: 5,6,7; Milan Čupka ; Zaradenie: Paneláky]

Väčšina slovenských panelákov je v polovici svojej papierovej životnosti. Na sídliskách pritom býva tretina Slovákov. Aká je ich budúcnosť?

Pred šesťdesiatimi rokmi sa v Bratislave položili základy prvého paneláka v Československu a zároveň i éry výstavby montovaných panelových domov. Trvala takmer štyri desaťročia, pričom životnosť takto postavených budov je podľa smerníc asi 80 rokov. Paneláky to u nás zďaleka nemajú spočítané, ako mnohí ich kolegovia na Západe. Keďže po páde minulého režimu sa z nájomníkov bytov stali vlastníci, je nepravdepodobné, aby sa budovy začali rozoberať. Býva v nich tretina Slovenska, životnosť teda môže, či dokonca musí rásť. Do 22. storočia a možno aj ďalej. A hoci sa masovej panelovej výstavbe dá mnohé vyčítať, budúcnosť panelákov oveľa viac ovplyvňujú ich súčasní vlastníci, ich činy a rozhodnutia, než pomyselná štartovacia čiara narysovaná inžiniermi v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Ak chcú panelák, je jedno aký starý

Ak by bola životnosť paneláka skutočne 80 rokov, už v súčasnosti by mohla pri najstarších nastať kuriózna situácia. Človek, ktorý by si v takomto dome chcel kúpiť byt a zobral by si naň hypotekárny úver na 30 rokov, pôžičku by splácal dlhšie, než by jeho dom mal jestvovať. Nijaký z oslovených odborníkov si však nemyslí, že by už o dvadsať rokov mali paneláky “umierať”. Naopak, mnohí si myslia, že sa budú musieť dožiť aj 22. storočia. Možno aj preto klienti realitných kancelárií vek paneláka, v ktorom kupujú byt, v súčasnosti takmer vôbec neriešia. “Záujem o vek je niekde na siedmom mieste medzi prioritami kupujúcich. Najdôležitejšia je stále cena, väčšiu dôležitosť ako veku pripisujú aj lokalite, ploche, tomu, či v byte prebehla rekonštrukcia, poschodiu, na ktorom sa byt nachádza, a susedom,” mieni realitný maklér spoločnosti RE/MAX Branislav Struhár. Martin Čapo z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska potvrdzuje, že záujem o paneláky neklesá. “Za minulého režimu sa panelových bytov postavilo státisíce, takže si treba uvedomiť, že tvoria významnú časť slovenského bytového fondu a ešte minimálne päťdesiat rokov ju tvoriť budú.” Ľudia podľa neho skôr rozlišujú, či chcú tehlový dom, novostavbu, alebo byt v paneláku. Ak si vyberú poslednú možnosť, či už pre nižšiu cenu, alebo aj preto, že im vyhovuje lokalita, je im potom už v zásade jedno, či je budova zo 60., alebo z konca 80. rokov. Napokon, odborníci už dlho upozorňujú, že pri panelákoch nemusí platiť, že čím novší, tým kvalitnejší. Architektka Henrieta Moravčíková, autorka knihy Bratislava: atlas sídlisk 1950 – 1995, zdôrazňuje, že už prvý montovaný panelový dom na bratislavskom Kmeťovom námestí bol kvalitnejší, než mnohí jeho nasledovníci. “To síce bolo aj tým, že išlo o premiéru, na ktorej si dali stavitelia aj vtedajšie vedenie záležať. Kvalitnejšie sú aj paneláky zo 60. rokov. Dôvodom je, že vtedy si ešte odborníci vychovaní prvou republikou ctili svoju remeselnú tradíciu. Oproti tomu v 80. rokoch už nastal úpadok remesla, kradol sa materiál, čo sa prejavilo aj na kvalite panelovej výstavby,” opisuje architektka. Ak sa ľudia dnes pri kúpe zamýšľajú nad životnosťou panelákov, pýtajú sa najmä na to, či bol dom zateplený, či sa menili rozvody. “Chcú vedieť, aké opravy sa už vykonali, aké sa plánujú. A tiež aké s tým budú mať náklady,” hovorí Mateja Kucharič z realitnej kancelárie Magnum real. Čapo odhaduje, že vek paneláka bude na periférii záujmu kupcov ešte dlho. “Zmeniť by to mohla jedine masová nová výstavba. Keby vznikalo enormne veľa novostavieb, ľudia by si asi začali všímať aj vek domu, v ktorom kupujú byt. Dnes sa síce stavia o čosi viac ako v posledných rokoch, trh sa oživil, ale to sa týka viac-menej len Bratislavy,” uzatvára.

 Rakovinou domu môžu byť jeho obyvatelia

Vráťme sa ešte raz k životnosti panelákov. Keď nie 80, tak koľko? Podľa znalca Michala Ružeka z inštitútu oceňovania aj iba priemerne udržiavaný bytový dom nebude mať problém dosiahnuť životnosť až 100 rokov. “Samozrejme, v prípade, že panelák nemal správnu údržbu, je možné, že sa skôr vyskytnú chyby alebo dokonca systémové poruchy, čo životnosť znižuje,” dodáva.

Nášľapné míny zanechali aj stavitelia panelákov. Expertom na ne je statik Ivan Harvan z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. “Problémom je už len to, že ubúda odborníkov, ktorí sa týmto stavbám venovali. Poslední stavebníci, ktorí boli pri konci rozmachu panelovej výstavby v 80. rokoch, odchádzajú do dôchodku. A keďže sa od 90. rokov upustilo od stavby montovaných panelových domov, nie je dosť ľudí, ktorí by ich nahradili. Pri budúcich rekonštrukciách môžu chýbať,” vysvetľuje. Znalosť pomerov pri výstavbe pritom môže byť rozhodujúca. Harvan uvádza jeden príklad za všetky, keď opisuje, ako sa kedysi zaobchádzalo s panelovými dielmi, ktoré neprešli testom únosnosti. “Nelikvidovali sa, ale skladovali. A keď sa takto získalo dostatočné množstvo dielcov, vybudovalo sa niekde menej podlažné sídlisko. A nám ostáva len veriť, že doteraz ešte nedošlo k nadstavbám nových podlaží na takýchto sídliskách bez dostatočného preverenia skutočnej únosnosti,” pokračuje statik. Napriek tomu nie je k životnosti panelákov skeptický a takisto verí, že pri správnej údržbe sa bude naďalej zvyšovať. “Ja by som mal asi väčší strach, čo bude o takých šesťdesiat rokov s niektorými súčasnými novostavbami,” varuje. Rakovinou a skutočnou hrozbou pre paneláky však môžu byť jeho obyvatelia. “Za zavretými dverami bytov sa často nachádzajú stavebné úpravy, ktoré nikdy neschválil žiadny statik, nijaký stavebný úrad. A tie sa neraz opakujú v jednom dome vo viacerých bytoch. Stačí, že niekto videl, čo spravili v byte susedia a hneď ich napodobnil. Pre dom takýto stupňovaný nápor môže znamenať reálnu hrozbu,” hovorí Harvan. Dodáva, že pre panelový dom môže byť negatívne, paradoxne, aj neodborne vykonané zateplenie, ktoré by inak malo životnosť paneláka predlžovať.

Ľudia už nehľadia len na cenu

Na systémové poruchy však ponúka štát dotácie a pôžičky cez Štátny fond rozvoja bývania, ktoré majitelia domov využívajú. “Našťastie, už neplatí ani to, že pri zatepľovaní rozhoduje vždy najnižšia cena,” hovorí Zdenko Dubeň z Okresného stavebného bytového družstva v Nitre. “Prvý dom bol v Nitre obnovený zateplením v roku 2002, odvtedy sa len v našej správe zateplilo 136 domov. Zo začiatku bola síce cena prvoradá, dnes vlastníci uprednostňujú kvalitu materiálov a referencie firmy, ktoré sú zárukou na obnovu domu.” Ľudia podľa Dubňa v posledných rokoch viac dbajú aj o údržbu panelákov, než to bolo v minulosti. Tým sa životnosť môže posúvať opäť o kus ďalej. Kam až? “Nedá sa to presne určiť, technológie sa totiž stále vyvíjajú,” hovorí Moravčíková. “A keďže paneláky sú masová záležitosť, určite je a bude dopyt po nových postupoch, ako ich životnosť predlžovať. Napokon, keď vezmete do úvahy, že môžu existovať hlinené domy z 19. storočia, ktoré stále dokážeme udržiavať pri živote, tak…” Pri životnosti panelákov sa však neustále spomína len tá fyzická. Aby sídliská prežili, bude ich treba obnovovať aj morálne. Čo to znamená? “Máme tým na mysli, aby byty spĺňali dnešné nároky, ktoré sú iné ako pred štyridsiatimi rokmi, či aby celý dom poskytoval služby, aby neslúžil len ako nocľaháreň,” hovorí architekt Lukáš Kordík z ateliéru GutGut. Predlžovanie morálnej životnosti je tiež cestou, ako sa vyhnúť tomu, čoho sa v súvislosti s panelákovými sídliskami obával Západ a a čo bolo dôvodom, prečo napokon takéto projekty do veľkej miery zavrhol. Čo môže byť v konečnom dôsledku oveľa väčšou výzvou, než len technologické predlžovanie životnosti materiálu. Treba na to dva kroky, prvý z nich už čiastočne prebehol, či prebieha – doplniť k bývaniu služby a možnosti na trávenie voľného času okolo domov. “Keďže som sa vo svojej knihe venovala Bratislave, dovoľte mi odvolávať sa na jej sídliská,” pokračuje Moravčíková. “Ako protiklady by som si zvolila Ružinov a Kopčany. Na prvom sídlisku už okolo domov pribudlo toľko infraštruktúry a obyvateľstvo je tam také zmiešané z rôznych sociálnych skupín, že si nemyslím, že by sa z neho malo niekedy stať geto. Naopak, na Kopčanoch štruktúra nie je taká zmiešaná a ruka v ruke s tým nepribúdajú ani žiadne služby. Tu to môže mať iný vývoj,” upozorňuje architektka.

Zateplenie nie je jediná možnosť

Generácia prvých obyvateľov panelákov sa sťahovala do domov, ktoré často stáli na rozbahnených pustých miestach – bez akejkoľvek infraštruktúry. Počas ich produktívneho veku sa na väčšine miest podarilo tento nedostatok napraviť. Pribúdali najskôr chodníky, potom detské ihriská, obchody, športoviská… Z malých stromčekov sa rokmi stali mohutné stromy, ktoré dnes musia zamestnanci mestských častí a obcí spilovať, pretože tienia obyvateľom niekoľkých poschodí. Čo však prví obyvatelia panelákov nedokázali – to je vdýchnuť sídliskám dušu, začať tu skutočný komunitný život. V súčasnosti však štafetu v panelákoch preberá generácia ich detí, ktoré ich obsadzujú ako mladé rodiny s deťmi. Kordík vidí príležitosť práve v nich. Projekt rekonštrukcie paneláka, ktorý s kolegom Števom Polakovičom zrealizovali v Rimavskej Sobote, by mohol byť ušitý práve pre novú generáciu a byť príkladom, ako by sa do budúcnosti mohla meniť tvár sídlisk. V roku 2009 využili jedinečnú možnosť rekonštruovať panelák, ktorý celý získal do vlastníctva súkromný investor. Ukázali, že prerobenie nie je synonymom zateplenia, ako sa to u nás v posledných rokoch zaužívalo. Zmenili dispozíciu bytov, kompletne vynovili funkciu prízemných priestorov. A podľa vlastných slov vrátili životnosť paneláka úplne na začiatok. Ojedinelá príležitosť môže byť aj pozitívnym precedensom. “Musíme uznať, že sme mali výhodnejšiu situáciu v tom, že dom bol neobývaný a že mal jedného vlastníka,” rozhovorí sa Polakovič. “Zároveň však zakaždým zdôrazňujeme, že takáto rekonštrukcia nemusí prebehnúť len za podmienok, aké sme mali my. Dá sa to aj pri štandardnom prípade, keď dom spravuje nejaké bytové družstvo, no byty vlastnia jednotliví obyvatelia.” Podľa architektov z GutGut síce dobré zateplenie budovy môže predĺžiť jej životnosť a znížiť energetické náklady, no nerieši nič iné. “Chce to ešte trochu času, ale myslím si, že ľudia si uvedomia, že je načase zmeniť aj funkciu panelákov z nocľahární na budovy, v ktorých sa bude reálne žiť,” pokračuje Polakovič.

Návrat komunít na sídliská

Nemusí ísť pritom vždy o rekonštrukciu, kde sa kompletne zmení dispozícia všetkých bytov ako v Rimavskej Sobote. Stačí, že sa upravia a zmodernizujú spoločné priestory a najmä často nevyužité prízemie a panelák sa otvorí svojim obyvateľom aj okolitému svetu. “Ako príklad často používam fitnescentrum. Prečo by sa nemohli obyvatelia zložiť na vlastné, prečo musia za posilňovaním cestovať? A ak by sa aj na takomto projekte nezhodol celý dom, pretože nie každý chce cvičiť a prispievať na prevádzku fitka, existuje aj možnosť, aby sa prevádzka aj tak vybudovala a prenajala súkromníkovi, a ten časom rekonštrukciu zaplatí a v budúcnosti môže platbami za prenájom dokonca hradiť povedzme fond opráv,” dodáva Polakovič. Víziou architektov z GutGut je sídlisko, kde budú prízemia ponúkať rôzne služby, ktoré by sa pri vzájomnej koordinácií jednotlivých panelákov mohli dopĺňať. V jednom dome fitnes, v druhom dielňa, v treťom komunitná miestnosť… Architekti si myslia, že by to konečne naštartovalo aj skutočne komunitný život. Že to bude príležitosť, ako sa na anonymných sídliskách spoznať so susedmi, nájsť si priateľov. “Ako by celý vývoj išiel takým oblúkom od trochu nanúteného spoločného vlastníctva za komunizmu, o ktoré sa nik nechcel starať, cez súkromné počas toho štvrťstoročia po roku 1989, keď sa zase každý staral len o to svoje, až znovu k spoločnému, ktoré už však vychádza z potreby ľudí žiť nielen v peknom byte, ale aj v príjemnom prostredí,” uzatvára Polakovič.

Milan Čupka © SME

Fakty

 Bytové domy

– Bytové domy (budovy s viac ako 3 bytmi) postavené do roku 2001 sa nachádzajú v 567 obciach SR.

– Bytové domy postavené hromadnými formami výstavby sa realizovali ako radové, doskové, bodové a vežové domy v 61 rôznych typoch.

– Až 43,2 percent bytov sa nachádza v bytových domoch do 4 podlaží a iba 15 percent bytov sa nachádza v bytových domoch s viac ako 8 podlažiami,

– Najviac obnovených panelákov je v Žilinskom kraji – viac ako 53 percent. Najmenej rekonštrukcií prebehlo v Košickom kraji, iba niečo cez 31 percent.

 Čo treba k lepším sídliskám

– Udržiavať technicky aj sociálne

Životnosť panelákov je síce na papieri stanovená na približne 80 rokov, odborníci sa však zhodujú, že to môže byť aj niekoľkonásobne viac. Z technickej stránky je dôležité, aby sa panelák správne udržiaval, zo sociálnej, aby neslúžil len ako nocľaháreň, inak sa zo sídlisk môžu ľahko stať getá.

– Pred zateplením rozmýšľať

Najobľúbenejším riešením, ako predĺžiť životnosť panelového domu, je naďalej jeho zateplenie. Ak chcú vlastníci bytov skutočné a nielen kozmetické úpravy, nemala by byť hlavným kritériom pri výbere firmy cena. Zatepľovanie je efektívne, len keď mu predchádza revízia problémových častí domu a ich oprava.

– Vrátiť do panelákov život

Aby sa životnosť domov predĺžila aj morálne, treba do jednotlivých domov dodať život. Do budúcna by sa mohli lepšie využívať prízemné priestory domov, kde by mohli vzniknúť prevádzky pre obyvateľov domu, no dokonca aj komerčné priestory pre širšie okolie. Posilnil by sa tým i komunitný duch sídlisk.

– Nerobiť z nosných stien ementál

Hoci obdobie najdivokejších prestavieb v rámci jednotlivých bytov majú už slovenské paneláky zrejme za sebou, naďalej treba ľudí upozorňovať, aby zásahy do priečok, zmeny osadenia dverí a podobné úpravy konzultovali s odborníkmi. Z dlhodobého hľadiska môžu byť neodborné zásahy najväčšou slabinou panelákov.

– Vytvoriť katalóg panelákov

Odborníci volajú po akomsi voľne dostupnom katalógu panelákov. Kvalitné úpravy na jednom type domu by sa tak mohli aplikovať na ďalšie, zároveň by boli väčšie konštrukcie panelákov jednoduchšie, pretože chýbajúca dokumentácia je častým neduhom pri tomto type stavieb.

Kvalitnejšie sú paneláky zo 60. rokov. Vtedy si ešte odborníci ctili svoju remeselnú tradíciu.

Henrieta Moravčíková, architektka

Je načase zmeniť paneláky z nocľahární na budovy, v ktorých to bude naozaj žiť.

Štefan Polakovič, architekt

1,7 milióna ľudí žije na Slovensku v panelákoch

Kde sa najviac býva medzi montovanými panelmi?

Podľa posledného sčítania obyvateľov SR žije v panelákoch až 1,7 milióna ľudí, teda takmer každý tretí Slovák. V Bratislavskom kraji je počet ľudí žijúcich v panelákoch a v inom type bývania takmer vyrovnaný, v iných krajoch sú panelové domy v menšine. Ako upozorňuje Marián Jánošík zo Štatistického úradu, počet ľudí žijúcich v panelákoch môže byť ešte vyšší, keďže nie každý vedel správne vyplniť sčítací dotazník.

31 % (1 657 918) ľudí žije na Slovensku v panelákoch

Počet ľudí žijúcich v panelákoch

Počet ľudí žijúcich v iných typoch stavieb

Bratislavský kraj

276 774

285 803

Trnavský kraj

136 505

389 821

Trenčiansky kraj

190 279

376 337

Nitriansky kraj

172 148

482 224

Žilinský kraj

181 911

471 989

Banskobystrický kraj

206 264

418 845

Prešovský kraj

212 861

564 400

Košický kraj

281 176

469 057

ZDROJ – ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, GRAF – SM

Domov zvaný panelák

Ľudia si byty v panelákoch prispôsobili tak, aby sa v nich cítili príjemne. V projekte Petržalka Identity to zachytil fotograf Juraj Chlpík. Výzvou je zmeniť paneláky tak, aby boli príjemné aj ich spoločné priestory.

Členov NARKS bude chrániť Garančný fond

Členov NARKS chráni Garančný fond

[openiazoch.zoznam.sk; 27/03/2015; Redakcia ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Klientov členských realitných kancelárií Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) bude chrániť Garančný fond. Vyplýva to z uznesenia 20. konferencie NARKS. Podľa zverejnených informácií je cieľom Garančného fondu zvýšiť profesijnú úroveň členov a kvalitu služieb. Fond má tiež zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem, profesijnej etiky a morálky, či zvýšiť ochranu a presadzovanie práv a právom chránených záujmov klientov a členov NARKS.

“Vyriešením sporu už nebude len vylúčenie realitnej kancelárie z NARKS, ktoré spotrebiteľovi v konečnom dôsledku nepomôže, ale reálne uspokojenie jeho finančných pohľadávok voči realitnej kancelárii. Výhodou Garančného fondu NARKS bude pre klientov aj rýchlosť konania a rozhodovania v sporoch,” uviedol viceprezident NARKS pre vzťahy s verejnosťou a médiami Martin Čapo.

Spomínaný fond je vytvorený z rezerv NARKS, a to vo výške 50 tis. eur. Každoročne sa bude zvyšovať o členské príspevky členov v objeme 10 %. Maximálna výška fondu je 100 tis. eur, pričom môžu prispievať aj sponzori, a to formou nenávratného finančného príspevku. Garančný fond sa použije v tých prípadoch, keď orgány NARKS zistia pochybenie v postupe členskej realitnej kancelárie a tá i napriek výzve na nápravu nebude ochotná rešpektovať toto rozhodnutie. Spor o časť provízie, keď služba realitnej kancelárie nebola dodaná s najvyššou kvalitou alebo spor o rezervačný poplatok, keď nie vinou klienta neprišlo k podpisu zmlúv, bude môcť prebrať na seba Garančný fond.

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je nezávislá organizácia. Od roku 1992 buduje komunitu v oblasti realít a reprezentuje slovenský realitný trh v zahraničí. Je členom Európskej konfederácie obchodníkov s nehnuteľnosťami (CEI) a partnerom National Association of Realtors (NAR). Hlavným cieľom NARKS je dlhodobá prosperita a integrácia slovenských realitných maklérov.

Bývať ako Priatelia zo seriálu? Mladým to tak vyhovuje

Bývať ako Priatelia zo seriálu? Mladým to tak vyhovuje

[dennikn.sk; 20/03/2015; Matej Dugovič ]

Spoločné bývanie v jednom byte sa udomácňuje aj u nás. Netýka sa to len študentov, ale aj starších, ktorí dávajú pred samotou prednosť spoločnosti.

Michaela nás podvečer víta v bežnom, stredne veľkom byte v radovej zástavbe širšieho centra. Menšia predsieň, kuchynka spojená s jedálňou, obývačka a spálňa.

Približne o pol jedenástej buchnú dvere, do bytu prichádza jej spolubývajúca. Zatiaľ je tu miesta stále dosť. O štvrť hodiny sa to opakuje a zdravíme účtovníčku Moniku. Keď sa ako posledná neskoro v noci pridáva aj študentka Lucia, v byte už začína byť trochu tesno. Na Lucii vidno sklamanie z nevydarenej skúšky, pohár vína padne vhod.

Zábava sa pohárom vína nekončí, okolo polnoci účtovníčka zavelí, aby sa spoločnosť išla zahrať na Xboxe. Kombinácie v bojovej hre nikto neovláda, a tak náhodne stláčajú všetky tlačidlá na ovládači. Keď sa hra krátko po polnoci skončí, štyri dievčatá odchádzajú do spálne. Na prvý pohľad tlačenica a úplná strata súkromia, no spolubývajúce sa nesťažujú, práve naopak.

Lepšie ako samota

Obývačka je pre hostí, a keď­že 24-ročnej Michaele nerobí problém, že sme sa stretli prvýkrát v živote, nechá novinára prespať. Sama predtým bývala v spoločných podnájmoch, tentokrát si však byt kúpila a spolubývajúce jej pomáhajú splácať hypotéku – z tabuľkového platu ministerstva spravodlivosti takmer 750 eur v hrubom by to šlo len veľmi ťažko. Ak by aj po návrate snúbenca z Anglicka byt nevedeli splácať, do druhej, zatiaľ neobývanej izby by si ešte niekoho zobrali. Tá teraz funguje ako obývačka a akýsi úkryt, ak niektorá zo spolubývajúcich potrebuje súkromie.

“Na toto obdobie života je to najlepšia verzia. Aj keby som nemala hypotéku a mám byt, určite by som sama nebývala. Keď nie pre peniaze, tak pre spoločnosť. Dvakrát som si povedala, že bodaj by tu už nikto nebol a bola by som sama, ale aj tak je to oveľa lepšie. Byť sám je najhoršie.”

Cez inzerát sa môže ozvať ktokoľvek, no vraví, že ešte nikoho z bytu nemusela vyhodiť.

Hľadám vegetariána

Internet v hlavnom meste je plný ponúk na spoločné bývanie podobné tomu ako zo seriálu Priatelia.

Kým za vyše sto eur môže študent bývať nanajvýš v odľahlej garsónke, ak sa o priestor na bývanie podelí, môže si dopriať za rovnakú cenu aj lepšiu lokalitu a väčší byt.

Tento model si obľúbili študenti ako alternatívu voči internátom, využívajú ho však aj ľudia v strednom veku bez rodín. Motívom nebývajú len výrazne nižšie náklady, ale aj strach zo samoty v prázdnom byte.

Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár hovorí, že spoločné bývanie je len okrajovým fenoménom. Majitelia o to podľa neho nemajú veľký záujem, hoci na internete je množstvo takých ponúk. “Bežnejšie je to v zahraničí, ale je to alternatíva pre mladých,” vraví Palenčár.

Najväčší dopyt je spojený so začiatkom školského roka, v zime je záujemcov menej. Aj tak sa na jednom portáli s ponukami spolubývania vo februári objavilo približne 145 ponúk iba pre hlavné mesto.

Majitelia bytov majú na nájomníkov aj špecifické požiadavky. “V druhej izbe býva jeden vegetarián, preferoval by som tiež vegetariána alebo vegetariánku,” píše v inzeráte Andrej, ktorý k sebe hľadá ďalších nájomníkov.

Ďalší muž má zase záujem o podozrivo viac dievčat, iní sa snažia vykresliť v čo najlepšom svetle: ako pracujúci nefajčiar a športovec či poriadkumilovná, slušná, čistotná nefajčiarka, ktorej neprekážajú ani domáce zvieratká.

Pravidlá? Žiadne

Dievčatá z Michaelinho bytu mali na seba šťastie, vychádzajú spolu dobre, ráno sa netlačia pred zrkadlom a ani večer v kuchyni. Každá má iný režim a po denných povinnostiach sa v byte väčšinou naraz ani nestretnú. Michaela pravidlá vo svojom byte nezaviedla, a predsa to funguje.

“Ako majiteľka bytu by som ich mala nastaviť ja, ale potom by som ich aj musela dodržiavať,” vraví. Každý upratuje, ako sa mu chce, problém by bol len s mimoriadne neporiadnym spolubývajúcim, zhodnú sa dievčatá.

“Najviac upratujem asi ja, lebo mám najradšej poriadok. Dnes som nechala veľa riadu, a keď som prišla domov, bol už umytý,” hovorí majiteľka. Keby spolu bývali “bordelárky”, tak by si nejaký systém museli nastaviť, hovorí Monika.

Cez sviatky bývajú spoločné byty často prázdne, ich obyvatelia navštevujú rodiny. Utužovanie vzťahov počas spoločného trávenia sviatkov je preto výnimočné.

V Michaelinom byte konflikty nie sú, a to ani pred jediným televízorom. Večer si zapnú Nákupné maniačky alebo film.

Žena medzi mužmi

V čisto chlapčenskom byte nemusí byť o neporiadok a občasné konflikty núdza. “Býval som s ďalšími štyrmi chalanmi, bolo tam menej miesta, nočné návštevy a aj veľké párty, keď sa to vymklo,” vraví Michal.

Spolu s Martinom sa za lepšími podmienkami presťahovali do bytu v centre s vidinou, že sa im podarí nájsť do trojice ešte nejaké dievča. “Predtým bol problém s upratovaním, tak aj preto.”

Obavy z nezáujmu sa nepotvrdili. “Predtým by sme boli radi, že sa niekto ozve, ale takto sme mohli vyčleniť množstvo chlapov.”

Ženy to majú pri hľadaní bývania jednoduchšie. Kým ponúk pre mužov bolo na jednom portáli za február asi 17, dievčatá mali na výber trojnásobok.

Rýchlym konkurzom v dovtedy chlapčenskom byte nakoniec prešla študentka Dáša, ktorá sa práve vracala z Kodane.

,,Kontrolovali sme gramatické chyby v texte. Hľadali sme niekoho, s kým sa bude dať porozprávať. Dáša študuje v zahraničí, tak sme vedeli, že to asi nebude úplne márne,” hovorí Mišo.

A Dáši zase vyhovuje pánska spoločnosť. Aj po niekoľkých mesiacoch sa obyvatelia zmiešaného bytu zhodnú, že dievča je zárukou poriadku. Spoločne trávia aj voľný čas, cez týždeň športom, cez víkendy zábavou v meste. Ak chcú trochu súkromia, stačí sa len zavrieť do izby. Každý má vlastnú za 250 eur mesačne.

Nielen dánski seniori

Výnimočne ponúkajú prenájom časti vlastného domu alebo bytu aj dôchodcovia, ktorí si môžu k dôchodku niečo privyrobiť. Občas tak vo vedľajšej izbe musia strpieť aj komornejšiu študentskú zábavu.

“V Kodani si berú starší ľudia k sebe zahraničných nájomcov. Vedia, že pri vysokých cenách je pre nich ťažké si niečo nájsť,” hovorí Dáša. Dáni sú podľa nej otvorenejší a spoločenskejší, a radi sa porozprávajú so zahraničnými študentmi.

Počas štúdia v českom Olomouci sa k páriku asi 65-ročných dôchodcov nasťahoval Ivo Čipkár. Konkurz vyhral veľmi jednoducho, stačilo, že ako jediný nezabudol zverejniť aj svoje telefónne číslo a nie iba e-mail, ktoré staršia pani domáca nerada píše.

“Nemali domáce zvieratá, tak im asi prišlo dobre, že sa mohli s niekým porozprávať o bežných témach, mohla to byť aj náhrada za deti, ktoré sa už osamostatnili.”

Ivan sa počas ročného pobytu s dôchodcami musel občas prispôsobiť aj zvláštnym požiadavkám. “S pani domácou som mal konflikty, veľmi dbala na čistotu. Kvapky v dreze vyžadovala hneď utrieť do sucha handrou, v sprchovacom kúte som ich musel zase zotrieť stierkou na okná.” Pokus o umývanie riadu hneď po nasťahovaní sa nakoniec skončil karhaním. “Nepáčila sa jej technika, radšej to spravila sama.”

Konflikty aj s kamarátkami

Deliť sa o priestor s ďalšími ľuďmi nie je vždy ideálne, a to ani pri dlhoročných kamarátkach. Vo Vrakuni obsadili byt štyri bývalé spolužiačky z gymnázia, po piatich mesiacoch sú už len tri, aj to s ponorkovou chorobou.

“Boli sme spolu predtým štyri roky, teraz každý deň, tak je to logické. Začali sme si liezť na nervy a veľakrát sme sa pohádali,” hovorí študentka a nájomníčka Monika. Napríklad pre drobnosti ako nevysypaný kôš či zabudnutý nákup čistiacich prostriedkov.

“Zmluva sa nám končí až v júli, tak sme si vstúpili do svedomia, a čo sa dalo, sme vyriešili.” No aj tak odkaz na chladničke, aby si každý po sebe upratal a nežili potom v neporiadku, na flegmatikov nezafungoval.

Záhadne zmizla aj zubná pasta a neskôr krém, nikto sa nepriznal. “Už si z toho robíme žarty, že tu máme škriatkov alebo majiteľ bytu nám to chodí vykrádať a vyjedať.” Samostatnú spálňu pre dvoch majú len jednu, ďalšie dve dievčatá bývali v obývačke prepojenej s kuchyňou. Pre súkromie nie veľmi ideálna kombinácia, najmä keď rýchlovarná konvica občas vyruší zo spánku.

Index realitného zdravia bol vo februári 2,64, trh sa pomaly prebúdza

Index realitného zdravia bol vo februári 2,64, trh sa pomaly prebúdza

[openiazoch.zoznam.sk; 17/03/2015; Redakcia ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Realitný trh na Slovensku sa po zime pomaly prebúdza. Potvrdzuje to aktuálny Index realitného zdravia (IRZ), ktorý vo februári dosiahol hodnotu 2,64. Index zostavuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Odhad realitným profesionálom príliš nevyšiel. Februárová hodnota indexu 2,64 je o viac ako 0,2 bodu horšia ako prognóza. Oproti januáru tohto roka sa však zlepšil o 0,08 a medziročne o 0,16 bodu. “V prvých dvoch mesiacoch 2014 trh stagnoval na úrovni 2,80, a teda možno konštatovať dve zásadné veci. Trh sa medziročne zlepšuje smerom k nepatrnému, ale kontinuálnemu rastu. Druhá vec je skorší nástup zlepšenia, ktoré minulý rok prišlo až v marci,” zhodnotila asociácia.

Predpoveď IRZ na marec na úrovni 2,30 je podľa NARKS najlepšia v histórii merania indexu a vyrovnala rekordný výhľad na október 2013. “Čítame to však podobne ako prognózu na tento mesiac, čiže s miernou opatrnosťou a malou dávkou skepsy. Bude totiž veľkým prekvapením, ak index zažije v marci priblíženie k priemeru 2,5,” predpovedá.

Index realitného zdravia zostavuje NARKS na základe odpovedí realitných kancelárií z celého Slovenska. Môže nadobudnúť hodnotu od 1 do 5, pričom najnižšia úroveň predstavuje najlepšie fungujúci a prosperujúci trh. Má slúžiť na orientáciu pri rozhodovaní tak pre realitných profesionálov, ako aj pre verejnosť so záujmom o reality.